Piggiâse o mâ do Rosso o cartâ/Atto Terzo

Da Wikivivàgna
Piggiâse o mâ do Rosso o cartâ de Nicolla Baçigalô
Atto Terzo


[p. 66 modifica]

ATTO TERZO


Sala in casa di Manuello.

Porte laterali ed una in fondo.


SCENA I.


PIPPO e ROSINN-A dal fondo.


Pip. Ve diggo che ho âtro pe-a testa... che me lasciæ quetâ.

Ros. Sciâ l'ha bello dî vosciâ che ö lasce quetâ... e mi?

Pip. E voî, e voî... fæ ûn po' quello che voeì.

Ros. Aoa che sciâ m'ha misso in te bæghe...

Pip. Son mi che ghe son in te bæghe! ö sæi cose m'é successo! m'han svalixôu a casa.

Ros. Comme saieiva a dî?

Pip. Me g'han lasciôu netto e pulito comme in man; ve-o lì cose m'accapita pe fâ do ben a-i âtri! me son [p. 67 modifica]scordôu a porta averta e taffete che in t'ûn batti d'êuggio me l'han nettezzâ.

Ros. Sciâ doveiva andâla a serrâ quande ghe l'han dîto.

Pip. Ah, zà! se ëo chì, no poeivo ëse là.

Ros. Ma chì chi ghe-o tegniva?

Pip. Ecco ö linguaggio di ingrati! me rovinn-o pe accomodâghe ö zembo e poi se lamentan ancon!... e ö bello ö l'é che no l'é tûtto chì, no son manco posciûo andâ a Zena e m'aspêto che a m'accapite ancon ciù bella!

Ros. Mi me ne rincresce bell'e ben , ma no so cose fâghe, sciâ se ghe doveiva pensâ... intanto mi son descordâ e voscià sciâ ghe pense.

Pip. Comme? ghe devo pensâ mi?

Ros. Sciâ m'ha fæto mette sciù ö coêu in sciô Gioannin, aoa sciâ me ö fasse piggiâ... mi insomma vêuggio accordâme e piggiâ majo... voscià sciâ m'arrange.

Pip. Oh questa a l'é ûnn-a de nêuve.

Ros. O de nêuve o de vëgie, se sciâ n'ëa voscià, mi a quest'öa sæivo ancon accordâ cö sciô Nicolla, che poi ä fin di conti mâ no ghe stavo... voscià sciâ m'ha misso i scrupoli, sciâ l'ha fæto nasce de bæghe e mi me trêuvo in sce ûnn-a stradda...

Pip. Ma chi v'ha dîto che no se posse accomodâ tûtto?

Ros. Intanto sciâ me ghe molla.

Pip. Aspëtæ che parle a-o sciô Manuello e quello che no s'é fæto se fâ.

Ros. Scì, ma mi intanto dove vaddo? Sciù dedäto no ghe vaddo manco ciù pe ûn milion. [p. 68 modifica]

Pip. Brava! contæme ûn pö cose l'é successo?

Ros. Ûnn-a casa do diao! Ö sciô Falampi ö l'ha mätrattôu ö sciô Nicolla e ö l'ha sfidôu... a sciâ Manin a se n'é andæta d'in casa e no se sa dove a se segge cacciâ.

Pip. A l'é vêgnûa in casa mæ.

Ros. In casa sò? ma percöse?

Pip. L'ho conseggiä mi... doppo quello che l'é successo a l'é guæra ä morte... nö sæi che ö m'ha dîto de tûtto e ö m'ha scinn-a dæto de careghæ... Stanêutte n'ho manco posciûo serrâ ûn êuggio... zà m'avéivan portôu via scinn-a e strapunte e poi gh'aveivo a sciâ Manin... Aöa son ûn pö vegnûo pe vedde d'accomodâ ste bæghe... per mi, doppo quello che ö m'ha fæto no l'ammiëivo ciû in ta faccia, ma se tratta di âtri e son disposto a collâ ö mæ risentimento pe non ëse d'ostacolo a l'accomodamento generale.

Ros. Sciâ fasse comme ghe diggo mi, sciâ no se ne stagghe ciû a mescciâ, sciâ m'accomode mi e i atri sciâ lasce che s'arrangian da lö.

Pip. Brava... o tûtti o nisciûn... aöa che ghe son, vêuggio sciortîne... e ne sciortiö.

Ros. E mi poi sciâ fasse quello che sciâ vêu, basta che no ghe vadde de sotto mi... Vaddo sciù a piggiâme e mæ strasse e me ne vêgno zù... fasso zà conto d'ëse accordä chì in casa.

Pip. Ma aspëtæ.

Ros. Ma se ghe diggo che in quanto a questo no me mescia manco ûnn-a bëla... perchè se sciâ no [p. 69 modifica]m'arrangia, quante l'é vëo che son chì, no ghe lascio ûn dïo de pelle in sciä faccia. Sciâ me stagghe allegro. (p. p. s'incontra con Clotilde) Oh, mia te chì! sciâ Clotilde!


SCENA II.


CLOTILDE e detti.


Pip. A sciâ Clotilde!

Clot. (senza veder Pippo) Vegno pe parlâ a-o barba...

Pip. Cose sciâ vêu da-o barba?

Clot. Oh... (vedendo Pippo) alöa vegniö ciù tardi.

Pip. No... no... sciâ vëgne... sciâ n'agge suggezion... so zà quello che sciâ ghe vêu dî...

Ros. Mi me ne vaddo sciù, sciâ s'arrangian. Semmo inteisi sciô Pippo (Povea figgia, me pä che a n'agge guæi de diccia) (via dal fondo).

Pip. Sciâ vêgne chì... sciâ vêgne chì...

Clot. Ma se mi... (p. p.)

Pip. Andemmo, andemmo... se mi sò tûtto... però sciâ vadde là che do coraggio sciâ n'ha... sciâ ven chì da-o sciô Manuello doppo tûtto quello che l'é sûccesso jeri seïa, e sciâ spera ancon de sciortïne ben? ho puïa che seggian messe dîte, se primma ghe poeiva ëse ûn pittin de speranza aôa no ghe n'é ciù in davveì... a-o [p. 70 modifica]Bertomelin sciâ no ghe stagghe ciù a pensâ, pe voscià ö l'é îto.

Clot. Ebben zà che sciâ-o sà... no me ne fasso ninte... anzi scì son vegnûa a posta... vêuggio parlâghe mi, vêuggio che ö me digghe cose g'ho fæto... perchè ö no vêu che pigge ö Bertomelin.

Pip. Perchè ö sciô Manuello ö l'a de âtre idee in sce so figgio, perchè voscià sciâ n'ha de dêutta, e quella che ö ghe vêu dâ lê, ö l'é ûn partion...

Clot. Ma vêu dî che ö vêu dâghene ûn'âtra?

Pip. Ma segûo, ma çertamente... se tratta de pessi grosci, anzi gh'é zà de trattative che no pêuan che finî ben, son mi che fasso l'affare, se sciâ vêu che ghe-o digghe, e no me stûppieivo che anchêu dovesse scciûppâ a bomba.

Clot. Sciâ me-o dixe davvei?

Pip. Comme l'é vëo che son chì. L'é per questo che ghe diggo che sciâ fa ûn pertûso in te l'ægua, che sciâ se compromette inutilmente. E poi sciâ me stagghe a sentî, dove s'é mai visto che ûnn-a figgia a vêgne lê a domandâ ûn zoveno, comme se se trattasse de fâse prestâ e aguggie da cäsetta? son cose che no van.

Clot. Mi no vegno a domandâghe ninte, vêuggio che ö me digghe per cose ö l'ha con mi... perchè poi poi ö sangue in-te venn-e ghe l'emmo tûtti... e a forza de tiâ a corda se streppa.

Pip. Sciâ me scûse, ma ûnn-a figgia çerte cose a no-e deve dî.
[p. 71 modifica]

Clot. E d'ûnn-a figgia no se ne deve manco zûgâne ä balla. Cose sciâ vêu che fasse? Mæ pappà ö no se ne mesccia, no g'ho ciù de mammà che a posse fâme stradda, e se lascio che fassan i âtri finiö pe restâ fantinn-a comme mæ lalla.

Pip. So lalla a se maja!

Clot. E se a se maja lê che a l'é tosto vegia, no me doviö majâ mi che son zovena?

Pip. Son tûtte bonn-e raxoin, ma pe aoa no servan.

Clot. Ghe veddiemo... intanto primma vêuggio parlâ a-o sciô Manuello e poi sö quello che devo fâ.

Pip. Ma sciâ Clotilde cäa, sciâ no raxonn-a, e mi no permettiö mai ciù che sciâ fasse ûnn-a miccia.

Clot. vosciâ sciâ no ghe deve intrâ nè punto nè poco... ghe devo pensâ mi...

Pip. Ma noscignora, voscià sciâ n'ha de giûdizio... e mi no posso permette.


SCENA III.


GIOANNIN e detti.


Gio. Sciô Pippo... gh'é zù ûn che ö çerca... ö l'é stæto in casa so... e l'han mandôu chì.

Pip. Cose ö vêu?

Gio. Ö g'ha da dâ ûnn-a lettera. [p. 72 modifica]

Pip. Ûnn-a lettera? a l'é a risposta (a Clotilde). Sciâ, vedde? a l'é a risposta de l'affare... Dunque l'é mëgio che sciâ se ne vadde sciù e che sciâ se mette ö coêu in paxe... majo no ghe n'ammanchiä... ma a-o Bertomelin sciâ no ghe pense...

Clot. Sciâ no ghe stagghe a pensâ manco voscià.

Gio. (tirando in disparte Pip.) Sciô Pippo, semmo intéisi n'é vea?

Pip. De cose?

Gio. Sciâ sa ben, pe-a Rosinn-a? Aoa parlo a-o padron, ma sciâ mïe che conto in-sce voscià.

Pip. Scì, scì, no ve dubitæ, s'accomodiä tûtto... aoa lasciæme andâ a vedde sta lettera... s'accomodiä tûtto. (a Clot.) voscià sciâ fasse quello che ghe diggo mi, sciâ se ne vadde sciù e doman, quando vegno torna, ghe prometto de portâghe mi ûn bello tocco de majo.

Clot. Me ne rio de voscià e do so majo! vêuggio fâ quello che me pâ, e vosciâ sciâ s'occupe d'âtro (Pip. va via parlando con Gio). E scì... ö gh'intra lê! Se ö no fosse vegnûo, chi sa che tanti guai no saivan successi... anzi scì! vêuggio parlâ mi... e se...


SCENA IV.


BERTOMELIN e detta.
[p. 73 modifica]

Ber. (sorpreso vedendo Clot.) Clotilde! Comm'a l'é? ti ë chì?

Clot. Scì, son chì. Te fa mäveggia? son vegnûa pe parlâ mi a to pappà.

Ber. Pe parlâ a-o pappà? g'ho zà parlôu vëi seja, ma l'é stæto tûtto inûtile, tanto ciù doppo quello che l'é sûccesso vëi a-o dopo pranzo...

Clot. Ö l'ha ancon da parlâ con mi...

Ber. Ma te diggo che pe-o momento bezêugna taxeì, lasciâ che se mette e cose in calma e aspëtâ l'occaxion.

Clot. Ma ti no sæ che se aspëtiëmo ancon ciù guæi to pappà ö te majä a so moddo?

Ber. Ma cose te säta in ta testa? ti ë matta?

Clo. O no, che no son matta! che ö l'é zà in trattative pe dâte moggê!

Ber. In trattative? e chi te l'ha dîto?

Clo. Ö sciô Pippo... chì, aoa...

Ber. Torna lê? ma quello lì ö no saiä contento se nö pesto comme a sâ. Cose ö t'ha dîto?

Clo. Che lê mæximo ö l'ha trattôu l'affare, e anzi aoa g'han portôu ûnn-a lettera che a dev'ëse a risposta.

Ber. Ma davvei...

Clo. Ti veddi se diggo ben... che se aspëtiemo ciû guæi...

Ber. Ma chi a l'é sta tale che me veûan dâ?

Clo. Mi nö so, ma ö m'ha dîto che a l'é ûn pesso grosso.

Ber. Pesso grosso quante se sæ... ma mi no-a vêuggio... che ö se-a pigge lê... [p. 74 modifica]

Clo. Ma intanto cose se fa? l'é per questo che vêuggio parlâ a to pappà.

Ber. No, ti no bezêugna che ti ghe parli... ghe parliö mi ancon ûnn-a votta... e poi... bezêugna fâse do coêu... so mi quello che devo fâ.

Clo. Scì... quello che ti æ fæto scinn'aoa...

Ber. Aoa l'é ûn'âtro pä de manneghe... lascime fâ...


SCENA V.


MANUELLO e GIOANNIN di dentro.


Man. (di dentro). Padron, padroniscimo ma fêua de casa.

Gioa. (c. s.). Ma sciô patron sciâ me stagghe a sentî.

Ber. Ö l'é chì giûsto lê... vannitene sciù... no te fâ vedde; a saieiva ûn'imprûdenza.

Clot. Ma ti...

Ber. Lascimeghe pensâ... t'ho dîto...

Man. (di dentro) Fädette pe-a casa no ghe ne vêuggio... ti m'æ capïo... fêua de casa, fêua de casa.

Ber. Ö l'é chì... vanni... aspëtime in-to giardin... te saviö dî tûtto...

Clot. Mïa che t'aspëto...

Ber. Scì... scì... no te fâ vedde... dunque ö se n'accorze

(mentre Clotilde fugge entrano Manuello e Gioannin). [p. 75 modifica]
SCENA VI.


MANUELLO, GIOANNIN e detti.


Man. (accorgendosi di Clot.) Cöse gh'é... chi l'é scappôu...?

Ber. (interdetto) A l'ëa a Rosinn-a che...

Man. Cöse ti me narri... (volgendosi ad un tratto a Gioannin che l'ha seguito con aria compunta) Oh insomma ti, finîmola; se ti te vêu majâ, majte, ma in casa mæ no te ghe vêuggio ciù...

Gio. Ma sciâ me stagghe a sentî.

Man. Ho sentïo quanto basta – Anzi aoa, che ti te maj o che ti no te maj, vannitene... ti no me servì ciù, gente pe-a casa co-a testa insciatonnâ no ghe ne vêuggio... Animo... Aoa vanni a fâ quello che ti æ da fâ...

Gio. Oh perdingolinn-a ghe veddiemo... vaddo a çercâ ö sciô Pippo... e ö ghe pensiä lê (via).

Man. (volgendosi a Bertomelin). A l'é vegnûa scinn-a chì? Ti me-o fæ proprio a posta.

Ber. Ma pappà cäo!

Man. Ma pappà cäo! ti sæ che ghe patiscio... che no vêuggio, e aoa no te basta ciù fämela de nascosto, che ti me-a porti scinn-a in casa.

Ber. Ma se ghe diggo...

Man. Cose ti me vorriesci dî? Ti creddi che no l'agge vista? Belle cose! vanni là che ghe fan onö! ûnn-a [p. 76 modifica]figgia vegnî in casa di zovenotti... e quando a sa che mi no vêuggio... e ti ti n'æ manco suggezion?

Ber. No, perchè no fasso ninte de mâ.

Man. Ti no fæ ninte de mâ? Ti fæ pe-o meno ûn dispiaxei a to pappà... ti me disûbidisci!

Ber. Ghe disûbidiscio... perchè no posso fâne a meno, perchè vêuggio ben ä Clotilde, g'ho promisso de sposäla, son ommo d'onö e vêuggio mantegnî quello che ho dîto.

Man. Miæ ûn pö lì chi parla? miæ lì l'ommo d'onö! pensemmo a guadagnäse do pan, figgioäme, e no a vegnîme a mezo a parlâme de promisse e d'onö.

Ber. Ma mi, insomma...

Man. Insomma ti ti sæ quello che t'ho dito e basta coscì, tanto ciù doppo quello che l'é successo ieri, son irremovibile.

Ber. Sciâ no vêu sentî de raxoin.

Man. Ma che raxoin! ho giûsto bezêugno che ti me vegni a mëzo ti a fâme ö dottö.

Ber. Sciâ l'é proprio intestôu?

Man. Dûo comme ûn marmo.

Ber. Ebben, aloa servo so... me ne vaddo a Zena.

Man. Bravo! l'é giûsto ö mëgio che ti posci fâ, vannitene in scagno.

Ber. Ma se sûccediä qualcosa, sciâ no me-o vêgne a dî a mi.

Man. Va ben, va ben... ma intanto vannitene in scagno...

Ber. Se fesse ûnn-a mattêia, sciâ mïe che mi no gh'intro. [p. 77 modifica]

Man. Scì, scì, ho giûsto puïa che ti te vaddi a cacciâ zû do ponte! Do pan, do pan e no de ste stöie! Son vëgio e a mi de ste miccie ti no me ne conti... miæ lì, che ö se credde de mettime puïa!

Ber. Ma però, se sciâ sentisse...

Man. Che ti vaddi a Zena, che ti te levi de chì.

Ber. Ma se ghe diggo che vaddo... sciâ se sovvêgne che sciâ me ghe tïa pe-i cavelli.

Man. Ma insomma...

Ber. Vaddo... vaddo (andando da sè). Teoria dei fatti compiuti; daggo fêugo ä bomba e poi chi ghe l'ha ghe l'ha (via).

Man. Miæ ûn pö lì... ö ven a mëzo con de queste scene... a mi... comme se nö conoscesse... ö l'é imbarazzôu comme ûn pollin in ta stoppa e ö vêu mettime puïa.


SCENA VII


PIPPO e detto.


Pip. (di dentro) Ahi... comme saieiva a dî? Sciâ mïe cose sciâ fa...

Man. Cose gh'ælo?

Pip. (c. s.) Miæ ûn pö lì... ö no ghe vedde? (entra).

Man. Cose gh'é stæto? [p. 78 modifica]

Pip. Ho incontrôu so figgio in to corridö e ö m'ha dæto ûn sponcion, che se no me têgno vaddo co-e gambe all'äia.

Man. Ö no l'aviä visto...

Pip. Ö me l'ha fæto a posta... e ö vêu ancon che ghe ne dagghe conto... ö l'é lê che ö me sponcia e ghe ne va ancon a lê... ö l'ha con mi perchè ho scrîto a-o sciô Riccardo?

Man. Cose gh'intra ö sciô Riccardo?

Pip. E scì, fæghe do ben che ne saiei ricompensæ... ûn partïo che ö no saieiva manco da assûnnâselo, che ö me dovieiva ringraziâ scinn-a che ö campa... e invece ö me vêu dâ de botte.

Man. Ma cose l'é st'affare do partïo, de sciô Riccardo... cose sciâ m'imbroggia?

Pip. Aoa stemmo a vedde che sciâ no saiä manco contento voscià?

Man. Ma de cose?

Pip. Do matrimonio che ho combinôu pe so figgio.

Man. Sciâ l'ha combinôu ûn matrimonio pe mæ figgio? e senza ö mæ consenso?

Pip. Ma se l'ho dîto che invece de ringraziâme...

Man. Ma che ringraziâ d'Egitto! de cose sciâ s'é andæto a mescciâ?

Pip. Comme? sciâ risponde coscì a-e mæ attenzoin? a-e mæ premûe? Ma sciâ no sa che ö sciô Riccardo ö dà ciù de çento mïa lïe a so figgia, e che ä so morte ghe restiä ciù de mezo milion? [p. 79 modifica]

Man. Tûtto quello che sciâ vêu, ma mi no l'ho autorizzôu.

Pip. No son ommo da fâghe fâ ûn passo cattivo, se sciâ no ne vorriä saveì, sciâ fä comme sciâ creddiä, ma primma almeno sciâ stagghe a sentî de cose se tratta.

Man. Ma chi ö l'é sto sciô Riccardo? mi nö conoscio dä pesta.

Pip. Sciâ no conosce ö sciô Riccardo? quello che anni fa ö l'ëa socio do sciô Pacifici, che ö s'é retiôu da-o commercio...

Man. Ma quello figgie ö no n'ha.

Pip. Comme, ö n'ha de figgie? Ma allöa sciâ nö conosce.

Man. Ghe diggo che ö n'ha âtro che ûn masccio... che ö l'aveiva ûnn-a figgia che a gh'é morta.

Pip. L'é chì ö sbaglio, chi l'é morto l'é ö masccio! sciâ me-o vêu dî a mi? ö conoscio comme voscià.

Man. segge comme se sæ... ma primma de impegnâ ö mæ nomme...

Pip. Sciâ no se dûbite che ho fæto e cose in regola, n'ho misso in campo âtro che ö so cognomme; di Scavizzi a Zena ghe n'é tanti! no gh'é ninte de compromisso... G'ho scrîto ed ecco a risposta (mostra la lettera) a volta di corriere... ö sciô Riccardo ö me conosce... sciâ stagghe a sentî, no l'ho ancon letta (apre la lettera).

Man. Oh cose diao sciâ l'é andæto a impacciûgâ!

Pip. Sciâ stagghe a sentî, ghe diggo... e poi sciâ l'arrûffiä ö naso (legge) «Preg.mo signor Giuseppe Maneggi, la [p. 80 modifica]sua lettera mi colmò di sorpresa e non mi attendevo certo l'onore che ella mi fa» – sciâ sente?

Man. Sento, sento.

Pip. Pâ che gh'aggian fæto ûn torto! ma miæ ûn pö che sciati! – «E per dir vero, il passo da lei fatto è per lo meno un poco azzardato, perchè questi affari non uso trattarli per mezzo di sensali» (un po' sorpreso).

Man. Sciâ vedde? questa chì a ghe ven a voscià.

Pip. Sciâ l'aspête ûn pittin. «D'altra parte la figlia del signor Scavizzi, poichè son certo che ella mi parla di lei, non è partito conveniente per l'unico figlio mio» (sorpreso oltremodo) ö l'ëa ûn masccio!

Man. Ghe l'ho dîto?

Pip. Oh, perdingolinn-a!

Man. Sciâ tïe avanti (no vorriæ manco avei guadagnôu ûn million).

Pip. (continuando a leggere) «...l'unico figlio mio, il quale può pretendere ad un partito certamente più vantaggioso che nol sia quello da lei propostomi, perchè oramai, tutti sanno che il signor Nicola è perfettamente rovinato!

Man. Bella! stûpenda! magnifica!

Pip. Ma questo ö l'é ûn sbaglio... ûn malinteiso.

Man. (canzonandolo). Sciâ tïe avanti, sciâ pigge tûtta a dose.

Pip. Mi no lezo ciû ninte... ö l'é ûn equivoco.

Man. (prendendogli la lettera). Sciâ me dagghe in ça, che vedemmo comme a finisce (legge) «Mi meraviglio anzi come il signor Nicola abbia ardito [p. 81 modifica]pensare ad un'alleanza così priva di buon senso, e come Ella che non può ignorare lo stato finanziario del suo cliente, me ne abbia fatta la proposta. Vado a scrivere in questo senso al signor Nicola stesso, che, tra parentesi, ha ancora da liquidare verso di me alcuni interessi in pendenza da più di un anno, dei quali intendo di sollecitare il pagamento» (ridendo). Sciâ vadde là che questa a vâ ûnn-a Spagna.

Pip. Ma cose ö se va a immaginâ che mi parle do sciô Nicolla? ö n'ha capïo ninte.

Man. E sciâ vêu che ö se credde che se tratte de mi, quande mi n'ho âtro che ûn masccio?

Pip. Ma di Scavizzi sciâ no ghe son âtri che lö?

Man. Sciâ gh'é voscià ascì, che sciâ me pâ ûn scavizzo bell'e bon. Aoa quando ö Nicolla ö riçeviä a lettera! Sciâ se ne pêu scappâ.

Pip. sciô Manuello cäo, me raccomando a voscià... se ho fæto ûn pastisso l'ho fæto pe so ben.

Man. E chi l'ha autorizzôu? Per mi sciâ se l'arrangie.

Pip. Questa a l'é ingratitudine da ciû neigra.

Man. Sciâ me-o vêu dî a mi? Quando comando pago... Se sciâ se l'ha fæta aoa sciâ se-a mange (andando). Oh bella! bella davveì, n'aviæ manco vosciûo guadagna ûn million (parte ridendo).

Pip. Ecco cose vêu dî fâ do ben a di ingrati! zà ö doveivo saveì, a no l'é a primma votta che a me succede. E aoa comme fasso? Quello sciù dedäto ö l'é capaçe de tiâme ûn diao pë corne... çercâ d'intercettâ a lettera... escì, miccie! a quest'öa ö l'ha za in te [p. 82 modifica]man!... (passeggiando agitato per la scena). L'é mëgio che me ne scappe... e poi chi s'é visto s'é visto (p. andare s'incontra in Falampi che lo arresta).


SCENA VIII.


FALAMPI e detto.


Fal. (burbero). Son chì mi...

Pip. Me ne rallegro, se veddiemo ciù tardi (p. p.)

Fal. (fermandolo). Vegno da Zena.

Pip. E mi ghe vaddo... anzi ho ben ben premûa... se veddiemo doman.

Fal. (trattenendolo). Oh no, sciâ no çerche de scappâme, sacretonnerre (scuotendolo).

Pip. Me pâ che sciâ porrieiva usâ de âtre manee.

Fal. Mi son militare, e-e cose no-e diggo due votte.

Pip. Se sciâ l'é militare, mi nö son...

Fal. Aoa basta, ghe diggo! Sciâ no vedde che son chì che me têgno? sciâ se dovieiva accorze da-i mæ êuggi che no ghe vêu ciù ninte a dâ fêugo ä minn-a e fâme scciûppâ?

Pip. Ma cose diao sciâ se sente?

Fal. Ah! cose me sento? sciâ me domanda cose me sento? doppo tûtto quello che sciâ m'ha fæto a mi? doppo l'azion che sciâ l'ha commisso?

Pip. Ma mi no capiscio. [p. 83 modifica]

Fal. Ah! sciâ no capisce? ghe devo parlâ pe trei motivi, ûn ciù forte che l'âtro... sciâ capisce? ûn ciù forte che l'âtro... voscià sciâ no me conosce ancon, sciâ no sa de cose segge capaçe.

Pip. Ma sciâ no se sciäte... cose l'é sûccesso?

Fal. Son stæto a Zena, ho dæto a çitazion.

Pip. E va ben.

Fal. Sciâ, no m'interrompe... corpo de... Doppo aveì mesciôu quanti uscieri gh'ëa a-o tribunale, doppo avei scrîto ciù che Sant'Agostin, m'é vegnûo in coêu d'andâ a vedde a-e Ipoteche.

Pip. Ebben...?

Fal. Ebben, ö stabile ö l'é càrego de inscrizioin che ö no ne pêu ciù, e se aoa ö se vende aviëmo fæto ö pan pe-i creditoî, ä sciâ Manin no ghe resta manco ûnn-a paggia.

Pip. E alloa feliciscima notte.

Fal. Ah! feliciscima notte! Intanto mi a sciâ Manin no-a piggio ciù.

Pip. Oh, in quanto a questo...

Fal. Ö l'é pan pe voscià, ghe diggo...

Pip. Ma, sciô Falampi...

Fal. E ûnn-a – aoa ghe daggo a-o resto. Voscià sciâ saveiva che mi voeivo sposâ a sciâ Manin e stanêutte sciâ se-a porta in casa sò...

Pip. Ma ûn momento...

Fal. Questo ö l'é ûn affronto sanguinoso, che sciâ m'ha fæto, e ne vêuggio soddisfazion... [p. 84 modifica]

Pip. Ma sciâ l'aspête, sciâ me stagghe a sentî... raxionemmo.

Fal. Mi no raxionn-o che co-a punta da spä. – Aoa a-o terzo motivo... Voscià, senza intrâghe pe ninte, sciâ l'ha misso mâ tra ö sciô Bertomelin e so pappà – ö Bertomelin ö n'é offeiso e ö ghe ne domanda soddisfazion per mæ bocca. Mi son ö so padrin.

Pip. Ma in quanto a questo...

Fal. No basta, sciâ l'ha ancon provocôu, sciâ g'ha dæto ûn spuncion.

Pip. Ö l'é lê che ö me l'ha dæto a mi.

Fal. Mi no ne so ninte, questo ö no gh'intra... cose sciâ me risponde?

Pip. Che sciâ son tûtti ûnn-a mànega de matti, che mi ho âtro pe-a testa che perde ö tempo con lö, che se sciâ m'aççimentan ancon andiö da-o Commissaio a daghe querela.

Fal. Da-o Commissaio? chi ghe proponne ûnn-a partïa d'onö?

Pip. Sci scignor, da-o Commissaio... e scì... ö vêu che pigge a sciâ Manin... ma me pài!

Fal. Sciâ l'ha disonorä con tegnîsela in casa pe ûnn-a nêutte intiera.

Pip. Ma che disonorâ d'Egitto! sciâ digghe ciûttosto che sciâ no-a vêu ciù perchè sciâ no ghe pêu ciù mangiâ a dêutta.

Fal. Miserabile!

Pip. Sciâ l'é voscià ûn miserabile che sciâ no sa dove dâ di denti, se sciâ no va a mangiâ da ûn o dall'âtro... [p. 85 modifica]

Fal. Comme? ti osi insûltâme ancon, miserabile, ommo vile, insetto fangoso! ûn duello ä morte.

Pip. Aoa ö me dà de ti! sciâ mïe comme sciâ parla... sciâ me porte rispetto.


SCENA IX.


NICOLLA e detti.


Nic. (infuriato con la lettera in mano). Giûsto voscià, giûsto voscià.

Pip. Aoa techì l'âtro... Insomma ho premûa, n'ho tempo da perde... (per partire è trattenuto dai due).

Nic. (mettendogli la lettera sotto il naso). Cose vêu dî sta lettera?

Pip. Cose sciâ voêu che ne saccie? mi no l'ho scrîta.

Nic. Chi g'ha dæto ö diritto d'andâ a proponn-e mæ figgia a-o sciô Riccardo? chi l'ha incaregôu de fâme fâ de ste figûe? a mi de sti affronti? a mi de ste viltæ?

Pip. E scì, sciâ se lamente! e scì che gh'avian fæto ûn torto de çercâ d'accomodâghe e osse con questo matrimonio.

Nic. Accomodâme e osse?

Pip. Sciâ gh'arrûffieïva ö naso a ûn partïo comme ö figgio do sciô Riccardo? sciâ me dovieiva ringraziâ, se savendo che so figgia a n'ha âtro che questo [p. 86 modifica]stabile, che ö l'é pin d'ipoteche, m'é sovvegnûo de proponnila a-o sciô Riccardo.

Nic. E intanto me veddo fâ l'affronto d'ûn rifiûto umiliante, e intanto, senza che mi agge manco averto bocca, mæ figgia a se rifiûta comme merce avaiâ? Cose sciâ pensa de fâ?

Pip. Mi? ho credûo de fâghe do ben.

Nic. Ah, scì neh! ebben se ö sciô Riccardo ö no a voêu, sciâ a piggiâ voscià.

Pip. Mi?

Nic. Scì scignor, sciâ l'ha compromissa, sciâ me deve ûnn-a riparazion.

Fal. Ûn momento. Bezêugna invece che ö pigge a sciâ Manin, ö l'ha compromissa lê ascì.

Nic. Cose gh'intra mæ soêu? a Manin sciâ deve piggiâ voscià.

Fal. Mi no piggio ciù ninte, a se n'é scappâ in casa sò...

Nic. Questo ö no me riguarda, a se n'é andæta d'in casa pe piggiâlo voscià. Sciâ l'é voscià che sciâ l'ha missa sciù, aoa sciâ se a pigge.

Fal. Mi ghe diggo che no piggio ninte, che di avanzi no ne vêuggio.

Nic. Ghe veddïemo, ghe veddïemo (parlandogli sotto il naso).

Fal. Sciâ ghe veddiä, sciâ ghe veddiä (come sopra).

Pip. Aoa se dan fra de lö e mi me-a filo (per partire s'incontra con Manin). [p. 87 modifica]
SCENA X.


MANIN e detti


Manin. Sciô Pippo, aoa l'é tempo de fâ vaì i mæ diritti...

Pip. Meschin de mi, sciâ me lasce andâ.

Nic. A l'é giûsto chì lê...

Manin. Scì, son giûsto chì mi... aoa n'ho ciû puïa che ti me fasci violensa... ö sciô Falampi ö me saviä difende.

Fal. Caa scignoa, sciâ se difende da voscià, mi no me ne intrigo.

Manin. Comme, comme... sciâ dimentichieiva e so promisse?

Fal. Comme voscià sciâ l'ha dimenticôu ö so decoro andando a dormî in casa de sto scignor.

Manin. Ghe son andæta pe sottraìme ä tirannïa de mæ fræ pe poeì effettuâ i nostri voti, e nostre speranze.

Fal. Mi no so ninte, sciâ doveiva stâ in casa so... sciâ s'é compromissa, aoa sciâ se pigge ö sciô Pippo.

Manin. Ah ingrato! traditô... Ah, sciô Pippo... sciâ me têgne, me ven mâ (s'abbandona nelle braccia di Pippo).

Pip. Questo ö l'é ûn trattâ da poco de bon (a Falampi, sostenendo Manin).

Nic. Lê ö deve piggiâ mæ figgia... sciâ l'é voscià che sciâ deve piggiâ mæ soêu... e son bon a obbligâghelo, e se no basta, gh'é di tribunali. [p. 88 modifica]

Pip. E intanto mi son chì con sto fangotto.

Manin. Ah! chi l'avesse mai ciù dîto... sciô Pippo me son compromissa per causa so... aoa sciâ me ghe pense... mi nö lascio ciù... sciâ me riabilite, sciâ me rende l'onô.

Pip. Sciâ Manin, sciâ me molle.


SCENA XI.


ROSINN-A e detti.


Ros. Ah, sciâ l'é giûsto chì, bezêugna che sciâ ghe rimedie voscià.

Pip. Comme, ghe sei voî ascì?

Ros. Sciâ n'ha dîto a mi e a-o Gioannin che quando se maiëmo sciâ ne fä accordâ da-o sciô Manuello, aoa ö sciô Manuello ö no ne vêu sentî parlâ, e ö l'ha mandôu via ö Gioannin.

Pip. E mi cose voeì che ghe fasse?

Ros. Sciâ me pigge voscià.

Pip. Ma in mæ davveì che vêgno scemmo, sciâ me lascian andâ, sciâ me mollan... devo andâ a Zena.

Manin. Mi nö lascio se sciâ no me rende l'onô!

Nic. Mi nö mollo se sciâ no riabilita mæ figgia!

Fal. O a sciâ Manin, o a morte!

Ros. O sciâ n'accorde, o meschin de voscià! [p. 89 modifica]

(Queste ultime quattro battute vanno dette a voce forte e quasi contemporaneamente).


SCENA XII.


MANUELLO e detti.


Man. Cose l'é sto fracasso? sciâ n'han trovôu âtro scîto da vegnî a fâ ö bordello?

Pip. Sciô Manuello cäo, me ghe raccomando.

Man. Sciâ se raccomanda a ûn santo bon. Sciâ se l'ha fæti i pastissi? aoa sciâ pense a sciortîne. Mi me ne lavo e man.

Nic. Ö l'ha compromisso mæ figgia, ö a deve riabilitâ.

Manin. Ö m'ha fæto fâ ûn passo fâso, ö ghe deve provvedde.

Fal. Ö m'ha insûltôu, che ö me dagghe soddisfazion.

Ros. Ö n'ha fæto mandâ via tutti dôi, che ö ne pigge lê.

Man. Sciâ, mïe quanti imbroggi, quanti pastissi! e aoa comme sciâ ne sciorte?

Pip. Sciâ me lascian parlâ e accomodo tûtto mi.

Nic. Manco pe rïe, n'emmo abbastanza.

Fal. Torna qualche bordello.

Manin. Sciâ me pigge mi, e poi sciâ fasse quello che sciâ voêu.

Man. Per mi no veddo a manëa de sciortîne ben. [p. 90 modifica]

Nic. Ebben, femmo coscì – che mæ figgia a pigge ö Bertomelin...

Man. Protesto, no ne parlemmo, se ö l'ha compromissa che ö se-a pigge lê.

Manin. E no, bezêugna che ö me pigge mi, ö m'ha compromisso mi ascì.

Fal. Dixe ben ö sciô Nicolla, ö Bertomelin ö piggia a sciâ Clotilde, e ö sciô Pippo a sciâ Manin.

Man. Ghe diggo che no ne vêuggio sentî parlâ.

Nic. Ma aloa sciâ se pigge voscià mæ figgia, e ö sciô Falampi ö se pigge mæ soêu.

Fal. No scignor, protesto mi ascì, no piggio ciù ninte.

Pip. Mi m'accòmodo a tûtto, son disposto a tûtto, no ne posso ciù, sciâ me diggan quello che ho da fâ, sciâ me diggan comme sciâ ne vêuan sciortî, ma finîmola.

Ros. Ö mëzo l'ho chì in ta stacca. Sciô Manuello sciâ lêze sta lettera, che forse a l'é quella che accomodiä tûtto.

Man. ûnn-a lettera a mi (prendendola) do Bartomelin; cose l'é questo mistero (l'apre e legge) «Carissimo Padre, sono fuggito da casa per ignota destinazione». Tutti. Oh!

Man. «Causa di questo mio disperato proposito è non solo l'opposizione da lei fatta ai miei desiderii, ma gli intrighi di quell'insolente signor Maneggi che La consigliava. Mi sottraggo pertanto ad un odioso matrimonio e attendo sul ponte di Carignano le di Lei risoluzioni a mio riguardo, pronto a fare il bollo fatale se esse non sono conformi alle mie aspirazioni» [p. 91 modifica](gridando) fermælo, fermælo... meschin de mi... ö se cacciâ zû... e aoa comme fasso?

Ros. Sciâ consente a-o so matrimonio con so cûxinn-a?

Man (fuori di sè). Scì, consento a tûtto (a Nicolla) andæ a ciammâ vostra figgia, fæ attaccâ ûn carrossin, ûn treno speciale... portemoghela in sciö ponte.

Nic. (chiamando) Clotilde, Clotilde...

Man. Ma presto... ma presto...

Fal. Ma sciâ se calme...

Man. Primma a l'aveiva premûa e aoa a no se vedde. Clotilde... Clotilde...


SCENA XIII.


CLOTILDE e detti, poi BERTOMELIN.


Clot. Son chì, cose gh'é?

Man. Vegnï, vegnï... andemmo in sciö ponte... no gh'é tempo da perde...

Clot. Ma a fâ cose?

Man. A piggiâ ö Bertomelin.

Ber. (dal fondo). Grazie pappà, sciâ no s'incommode.

Man. (sorpreso). Comme...

Tutti. Ö Bertomelin!

Man. Comm'a l'é questa scena? [p. 92 modifica]

Ber. Ho ûsôu ûn stratagemma pe fâ ûn pö de violenza ao so coêu, senza pregiudizio da so autoritæ... Aoa Clotilde a l'é a mæ... se pêu arrangiâ tûtto.

Man. Questa a l'é ûnn-a sorpreisa, questo ö l'é ûn inganno.

Pip. Sciâ me dâgghe a mente a mi, sciô Manuello cäo.

Man. E sciâ se vadde a fâ leze (cambiando tuono). Ebben, zà che no se ne pêu fâ a meno, piggitela... (a Nicolla) E voî, sei contento?

Nic. Contentiscimo... ö sciô Pippo poi...

Manin. Ö me piggiâ mi (attaccandosele al braccio).

Fal. Questo l'é sottinteiso.

Ber. Questo ö va da lê.

Man. A no fa manco ûnn-a rappa.

Ros. No gh'é manco da parlâne.

Pip. E va ben! dunque non ne parlemmo... tanto ä mæ etæ ûnn-a donna in casa a me ghe voeiva.

Ros. E mi?

Pip. (sospirando). Ve piggiö voî ascì.

Ros. Cö Gioannin?

Pip. (c. s.) Cö Gioannin (doppo ûn meise ï mando via).

Fal. Aoa gh'é ûn'âtra cosa.

Pip. Oh meschin de mi.

Fal. E speise da çitazion... i mæ passi...

Pip. (interrompendolo). I paghiö mi, ma sciâ taxe.

Manin. Dunque semmo tûtti arrangiæ?

Pip. Scì, tûtti (mi son arrangiôu pë feste!) Gh'é ciù

ninte? nisciûn vêu ciù ninte? [p. 93 modifica]
SCENA ULTIMA.


GIOANNIN con lettera e detti.


Gioa. Ûnn-a lettera pe ö sciô Pippo (gliela porge).

Pip. Ûnn-a lettera per mi? dixeìvo ben (legge e poi grida) Ah! questo ö l'é ö colpo de grazia! Ho perso a lite... ö carego de peivie l'han vendûo e tûtto pe non ëse andæto a Zena a tempo! Ma me poeìva capitâ de pêzo? M'han svalixiôu a casa! Ho piggiôu moggê pe forza, m'ha dæto a lite in te spalle e ho perso ûnn-a sensaia che a me dixe de mïa lïe, e tûtto questo pe voeì fâ do ben.


FINE.