Poexie do Gioxeppe Peagallo/Brindixi2

Da Wikivivàgna
Poexie de Gioxeppe Peagallo
Brindixi
[p. 117 modifica]

BRINDIXI




Quarcûn m'ha dito - ch'a l'é insolensa
Parlâ in zeneize - con sò Eminensa;
Sicché ëo deciso - quæxi a taxeì
Per no fâ cose - contro o doveì.
Ma poi pensando - che antigamente
Non ëa creddûa - cosa insolente
Ni da San Paolo - ni da San Pê
Parlâ o dialetto - nostrâ o foestê,
Me son denêuvo - incoraggïo,
E a-i pregiûdizii - hò dito addio.
Sciâ scûze dunque - Taddini cäo,
Se parlo a lengua - de mæ messiäo.
Cose me secca - o l'é o gran tema;
Ghe sæ materia - da scrive ûn poema.
O l'éa lunghiscimo - l'anno passôu,
E pe sciortîne - l'hò ûn pö taggiôu.
Doviæ l'antigo - tema finî,
De cose nêuve - aviæ da dî;
Me ghe vorrieiva - proprio ûn teston
Comme l'ëa quello - de Præ Sûccon.
Gh'é là Persoglio - che con raxon
O s'aspëtieiva - ûnn-a canson;

[p. 118 modifica]

Cö Præve nêuvo - comm'o l'é lê,
Queste demöe - van pe-i sò pê.
Internamente - me sento rode
Pe n'aveì tempo - de fâghe ûnn'ode,
Un epigramma - ûn sûnettin,
Un madrigale - ûn strofoggin.
Che zovenotto! - o m'innamöa!
S'o foise Vescovo - gh'arreziæ a cöa;
S'o foise Pappa - staeiva con lê,
E giorno e nêutte - ghe baxiæ i pê
Con che modestia - con che contegno
O no portieiva - o so triregno!
Gh'é Præ Bacciccia - mæ amigo cäo,
Chi non ha zoveno - da stâghe a päo,
Pin de talento - pin de virtù,
Exempio e spëgio - da zoventù;
Ma o n'ha bezêugno - de mæ cansoin;
L'eì pù sentïo - questa mattin
Con che bell'enfaxi - o predicava,
Comme o gestiva - comme o toccava!
Per mi da ûn canto - me l'hò sentïo,
E quæxi in estaxi - o m'ha rapïo.
Se per mëz'öa - son Cardinale,
Ghe daggo ûn Pûrpito - quaresimale.
E quello Seneca - de Præ Nicolla,
Ch'o pä de véddilo - ûn püta molla?
O l'ha ûn inzëgno - e ûn fêugo in lê
Da fâve tûtti - restâ messê.
Ve creddeì ninte? - o l'é Dottô,
Mezo Canonico - Vice-Rettô,

[p. 119 modifica]

Famoso in versci - famoso in prosa,
O l'ha ûnn-a testa - chi é prodigiosa.
Taxiö tante atre - so abilitæ;
Se o non é Vescovo - l'é per l'etæ.
So pappà intanto - pä ch'o m'ammïe,
Ma o sciacca l'êuggio - e o se ne rïe.
Pe taggiâ cûrto - lascio da ûn canto
Præ Massa o bravo - Deneigri o santo,
E o vëo modello - di vëi Rettoî,
Questo chi splende - in mezo a noî,
Questo chi paga - e colazioin,
Quando in San Loenso - fan de funzioin,
L'amabiliscimo - l'inclito e grande,
Che dappertûtto - gran fama o spande,
O vëo Canonico - metropolita,
Diggo Cattaneo - e a segge dita.
Lascio Præ Poggi - perché hò sapûo,
Un pö tardetti, - ch'o l'é vegnûo.
Ché se o saveivo - ûn pittin primma,
Sforsôu me saeiva - in prosa e in rimma,
In sciö gran merito - a dî quarcosa
De chi m'é meistro - in rimma e in prosa;
Tralascio o séguito - do Cardinale,
Degno d'ûn cantico - ciû che immortale;
Taxiö do resto - di Convitæ,
Personn-e tûtte - distinte assæ.
Miæ con che gaibbo - con che manëa
Van accostandose - i piatti ä cëa!
Comme mezûan - ben i boccoin!
Comme distinguan - l'ægua da-o vin!

[p. 120 modifica]

Ma gh'é de cose - ciù d'importansa
Che non é quella - d'impîse a pansa.
Veddo Præ Stûrla - ch'o l'erze e brasse,
E che o vorrieiva - che ve contasse
Comme o gran viaggio - l'é terminôu
Fæto a Torassa - l'anno passôu.
Seì ch'ëa mi, Stûrla - o Sciô Tognin,
Duî azenetti - e ûn cavallin;
Seì che Præ Stûrla - in to trottâ,
Benchè braviscimo - ne-o cavarcâ,
Ciù pe disgrazia - che pe sò fallo
O l'ëa derrûôu - zù da cavallo;
Che semivivo - o l'é restôu
E che a-e Baracche l'han rebellôu.
Fin chì seì tûtto - ma manca o resto:
Sentïlo dunque - ché fasso presto.
Za mi cianzeiva - comme ûn figgiêu,
Perchè a dî o vëo - son de bon chêu.
Arrivæ ä porta - do Baraccante,
Sbraggio pe-o primmo: - Oste, Bettoante!
E l'Oste o sciòrte - mezo insprïtôu:
Cose oeio? o dixe - cose gh'é stôu?
Misericordia - sbraggio, pietæ;
Metteine in letto - sto pöveo Præ;
O l'é chi tösto - in angonia,
Ah pöveo diao! - veddeì ch'o spia!
Mentre cianzendo - diggo coscì,
Sento ûn chi sbraggia: - Ahi! ahimé mi!
Me vòrto e veddo - o Sciô Tognin
Che pä ch'o vêugge - tiâ za o gambin;

[p. 121 modifica]

O s'abbandonn-a - in sciûnn-a pria,
E, per mi, o dixe - a l'é flnïa.
A questa voxe - benché abbattûo,
Præ Stûrla mæximo - o caccia ûn lûo,
O tenta alsâse - e o fa un çert'atto
Ch'o pa convûlso - o dunque matto;
O pä ûnn-a biscia - meza taggiâ
Chi se divincola - e a no pêu andâ.
Mi comme fise - no ve o sò dî,
Chi ha ûn pö de sæximo - ö pêu capî.
L'Ostessa intanto - se fa a-o barcon,
E a sbraggia forte: - Maio mincion
Che ti aggi da ëse - coscì messê?
Instanga a porta - tiite inderrê;
Chi no gh'é letti - da poeì prestâ
E s'eì o Còllera - andæ all'Uspiâ.
Ma o poveo Oste - mezo stordïo
Lì tûtt'assemme - o n'ha capïo,
E o paeiva pronto - a soccorrî
I mæ compagni - che voeivan moî.
Allöa l'Ostessa - inveninâ
Tûtta a s'aççende - e a piggia a scâ,
E c'ûnn-a scciappa - de legna grossa,
E cö gran mànego - da sò piccossa
A minacciava - ûnn-a tempesta,
Ferma, decisa - d'arvîne a testa;
E avendo visto - Præ Stûrla giâse,
Contorçe e brasse - divincolâse,
Ch'o fesse e còrne - a l'ha creddûo,
Atro conseggio - a n'ha vosciûo,

[p. 122 modifica]

E a te gh'é andæta - sûbito addosso,
Dêuveando o mànego - do sò piccosso.
Me dieì, no gh'ëa, - nisciûn villan?
Ghe n'ëa, ma stavan - ben da lontan,
E quello di axi - o camminava
Apprêuvo a ûn aze - chi ghe scappava.
Pe mette ûn termine - a questa scena,
Monto a cavallo - e cöro a Zena;
Affannôu, rosso - arrivo in Cûria,
E daggo parte - de quest'ingiûria.
Da tûtti i canti - scciêuppan da-o rie,
E mi dä raggia - m'addento e die;
Me sento sûtbito - scappâ a paziensa:
E questa, sbraggio, - l'é a provvidensa
Da nostra Cûria - pe ûn pöveo Præ?
Ah! no gh'é ciù ordine - no gh'é caitæ! -
Cose voeì faghe - s'o l'é za morto?
Risponde l'ommo - do collo storto.
A queste paole - alsavo a man,
E se non ëa - pe Præ Gallean,
Chi me tegnisse - e o m'arretiasse,
Voeiva ûn pö fâ - prêuva de brasse.
Allöa veddenddome - coscì imbestiôu,
Han finalmente - deliberôu,
Che se partisse - con mi ûn portê,
L'Ommo de Gexa - cö Labardê. -
Se sparze a nêuva - se fa do sciato,
Chi se radûnn-a - da-o Vescovato,
Chi da-i Dolori - chi da-o portello,
Secondo a gente - gïava o çervello;

[p. 123 modifica]

Gh'ëa pin d'abbati - pin de cëghetti
Che camminavan - comme gardetti:
Chi conta a cosa - comme a non é,
Chi vêu saveì - donde, perché?
Ebben, Præ Stûrla? - l'han bastonôu?
Ebben, Præ Stûrla? - o l'é creppôu?
Comm'a l'é andæta?- G'han dæto a striggia,
Poi l'han cacciôu - zû da ûnn-a liggia? -
No, ch'o l'ha o Còllera - e o l'é a-o Lazæto; -
No, ch'o l'é cheito - No, che g'han dæto,
Azzunze ûn atro: - Me ne fa mâ
Ma o se o doveiva - ben aspëtâ.
Che mâ d'Egitto! - sbraggia ûn abbate,
Che crèppan tûtti - queste seccate.
Un atro o crïa: - O l'ha finio;
Addio, Cataloghi - Stûrlisti, addio.
Fra queste ciarle - fra questo sciato
Mi sciòrto fêua - da-o Vescovato;
Ordino a squaddra - monto a cavallo,
E tûtti dixan ; - Te là Peagallo!
Ma mi m'avanso - e rompo a gente,
E a chi me ciamma - no daggo mente.
Ne cöre apprêuvo - quanti n'intòppan,
S'ûrtan, se sprémman - sätan, galòppan;
Chi se domanda - chi se risponde,
E ûn indistinto - lûo se diffonde.
Ecco che semmo - za da-o Portello,
E i crii m'han tösto - rotto o çervello.
Vêuggio andâ avanti - ma no se pêu,
Säta o cavallo - ûrla i figgiêu;

[p. 124 modifica]

Sento de voxi - che crïan: Retiæve,
Gente, fæ röso - che l'é chì o Præve.
Voeiva persciste - o Labardê,
Ma se gh'é opposto - ûn granattê.
E abbasso o disse, - tanta mostarda,
E o te g'ha mezo - rotto a labarda.
Segue ûn scilenzio - ä gran caladda,
S'allarga a gente - s'arve ûnn-a stradda;
E intra, oh spettacolo - da fâ pietæ!
In mezo a-e guardie - da Sanitæ;
L'Appixonn-a axi - c'ûn azenetto,
L'Oste, l'Ostessa - ûn cataletto,
E derrê a tûtti - gh'é o Sciô Tognin,
Tiôu, fûto, verde - comme i limoin.
Sensa domande - ho ben capïo,
Che o mæ Præ Stûrla - o l'ëa spedïo;
E benché, a vista - dell'atro amigo,
Sciortïo pe miäco - da quell'intrigo,
A me recasse - qualche conforto,
Pù l'ëa ciù grande - o dô do morto.
Intanto o giorno - se m'òscûrava,
Ciù no sentiva - ciù no parlava,
E finalmente - no poendo ciù,
Da-o mæ cavallo - son cheito zù.
No ve sò dî atro - sò che fra i centi
E fra i sospii - di mæ parenti,
Ciù tardi in letto - me son trovôu
Pin de profûmmi - d'ægua e d'axôu.
Me dieì, ma Stûrla - o l'é chi a töa,
Dunque a sò morte - a l'é ûnn-a föa.

[p. 125 modifica]

A l'é ûnn-a föa? - e rispettæ,
Coscì a mæ grande - autoritæ?
Oh tempi! oh gente - sensa creddensa!
Ma cose fâghe? - ghe vêu paziensa.
Con tûtto questo - se me sentieì
Anc'ûn momento, - ve ritrattieì.
Eì da fâ conto - che o Sciô Tognin
Che aoa o l'é ûn bello - nêuvo Abbätin,
A nêutte apprêuvo - a quest'evento,
O n'ha posciûo - dormî ûn momento,
Perché o disgûsto - o l'abbatteiva
Tanto che i êuggi - serrâ o no poeiva;
Pensa, rifletti - cianzi, sospïa,
Fa giorno, sêunna - l'Avemarìa;
A questo ciòcco, - o se vestì,
E o fù sentïo - pregâ coscì:
Se torna Stûrla - in sanitæ,
Mi fasso voto - de fâme Præ.
Eì capïo tûtto? - chi aviæ pensôu
De vedde Stûrla - resûscitôu!
Per mi me sciallo - ma pe-i Cëghetti,
Che avieivan tûtti - fæto i lûmmetti,
Gh'é arrivôu addosso - ûnn-a baccâ,
Che no se a pêuan - maiciù scordâ. -