Pagina:G. Peragallo - Poesie - 1870.djvu/127

Da Wikivivàgna

— 125 —

A l'é ûnn-a föa? - e rispettæ,
Coscì a mæ grande - autoritæ?
Oh tempi! oh gente - sensa creddensa!
Ma cose fâghe? - ghe vêu paziensa.
Con tûtto questo - se me sentieì
Anc'ûn momento, - ve ritrattieì.
Eì da fâ conto - che o Sciô Tognin
Che aoa o l'é ûn bello - nêuvo Abbätin,
A nêutte apprêuvo - a quest'evento,
O n'ha posciûo - dormî ûn momento,
Perché o disgûsto - o l'abbatteiva
Tanto che i êuggi - serrâ o no poeiva;
Pensa, rifletti - cianzi, sospïa,
Fa giorno, sêunna - l'Avemarìa;
A questo ciòcco, - o se vestì,
E o fù sentïo - pregâ coscì:
Se torna Stûrla - in sanitæ,
Mi fasso voto - de fâme Præ.
Eì capïo tûtto? - chi aviæ pensôu
De vedde Stûrla - resûscitôu!
Per mi me sciallo - ma pe-i Cëghetti,
Che avieivan tûtti - fæto i lûmmetti,
Gh'é arrivôu addosso - ûnn-a baccâ,
Che no se a pêuan - maiciù scordâ. -