Pagina:G. Peragallo - Poesie - 1870.djvu/122

Da Wikivivàgna

— 120 —

Ma gh'é de cose - ciù d'importansa
Che non é quella - d'impîse a pansa.
Veddo Præ Stûrla - ch'o l'erze e brasse,
E che o vorrieiva - che ve contasse
Comme o gran viaggio - l'é terminôu
Fæto a Torassa - l'anno passôu.
Seì ch'ëa mi, Stûrla - o Sciô Tognin,
Duî azenetti - e ûn cavallin;
Seì che Præ Stûrla - in to trottâ,
Benchè braviscimo - ne-o cavarcâ,
Ciù pe disgrazia - che pe sò fallo
O l'ëa derrûôu - zù da cavallo;
Che semivivo - o l'é restôu
E che a-e Baracche l'han rebellôu.
Fin chì seì tûtto - ma manca o resto:
Sentïlo dunque - ché fasso presto.
Za mi cianzeiva - comme ûn figgiêu,
Perchè a dî o vëo - son de bon chêu.
Arrivæ ä porta - do Baraccante,
Sbraggio pe-o primmo: - Oste, Bettoante!
E l'Oste o sciòrte - mezo insprïtôu:
Cose oeio? o dixe - cose gh'é stôu?
Misericordia - sbraggio, pietæ;
Metteine in letto - sto pöveo Præ;
O l'é chi tösto - in angonia,
Ah pöveo diao! - veddeì ch'o spia!
Mentre cianzendo - diggo coscì,
Sento ûn chi sbraggia: - Ahi! ahimé mi!
Me vòrto e veddo - o Sciô Tognin
Che pä ch'o vêugge - tiâ za o gambin;