Piaggio M. - Poesie 1846/Varietæ/I Raviêu

Da Wikivivàgna
Poexie de Martin Piaggio
I Raviêu
Pagan, 1846 - za pubricâ into Lunaio Regiña do 1835
[p. 748 modifica]
I Raviêu


Non se lëse, nell’Istoja
Patria, Scrito nè Memoja,
No se trêuva nisciûn dæto
De chi posse ëse mai stæto
Quello bravo e bon figgiêu
Chi ha sapûo inventâ i Raviêu:
Oh beneito, e beneixio!
(Benchè in puvee), mi ghe crio,
Questo ligure talento,
Grande Eroe do tempo andæto,
Gastronomico portento!...

Se savesse chi o l’è stæto,
Ghe vorrieivo fâ o ritræto,
E vestîlo d’arme dûe:
Ma o doveiva a carte scûe,
Ese ûn tres-grand Amateur
De leccaja, e ûn gran Farseur.

E con ciù se va indagando,
E o çervello lambiccando,

[p. 749 modifica]

Ben conosce no se pêu
Manco l’Etimologia
Do vocabolo Raviêu,
Nec a so Genealogia;

Ma tramëzo a tanto scûo,
Quello che se sa segûo
Per Servesca tradizion,
E Chêughesca approvazion,
Che i Raviêu son ûnn’antiga
Gran scoverta d’ûn Zeneize
Chi è costâ studio e fadiga,
E a l’ha fæto onô a-o so Paise.[1]

Nisciûn atro ghe a contrasta,
Comme quella de Colombo,
Perchè a l’è ûn Mondin de pasta
Chi fa solo a töa do rombo.
Ma lascemmo stâ a Raviolica
Troppo oscûra Erudizion,
E vegnimmo ûn pö ä Boccolica:

O Raviêu o l’è ûn gran boccon
(Fæto ben, e ben condïo)
Squixitiscimo, e savoïo!

O Raviêu o l’è ûn piatto bon,
Delicôu, appetittoso,
Salûtare, sostanzioso,
Pe unn-a Töa de gran risorsa,
E scibben ch’o l’è costoso,
Economico pe-a borsa,
Perchè o serve comme o voeì
Per menestra, o per pittanza,
O ve scûggia con piaxeì
Dolcemente zù pe-a pansa
E o ve l’impe senza voei.

[p. 750 modifica]


Unn-a bonn-a Raviolata
A da o ton a ûnn-a disnata,
Anzi senza Raviolate
No se da bonn-e disnate,
Nè s’aççetta mai disnâ,
Specialmente in Carlevâ,
Senza a bella condizion
Di Raviêu, sine quà non.

Ma per fâ di boîn Raviêu
A riçetta vëa ghe vêu,
Che non tûtti i Chêughi l’han,
E coscì cattivi i fan,
E ve i fan pagâ per boîn:

Chi ghe mette per fâ o pin,
Da carnassa pestissâ,
Chi ghe ficca o çervellâ,
Prescinsêua ch’a pâ cäsinn-a,
Chi da grascia per tettinn-a,
Chi do pan bagnôu de læte,
Chi o formaggio cö scappin,
E chi droghe senza fin.
Ohiboibò! cose mâ fæte!
Che mangiandoi v’angoscæ
(Parlo a-e bocche delichæ),
Dunque fæ ûnn’indigestion;

Eive chi o Recipe bon
Che ve daggo, se voeì fâ
Di Raviêu da poeì mangiâ,
Ve o mettieì ne-o Zibaldon.

Primo primis Allegria
Precision, e Pulizia
Et recipe, sentî
Ben attenti pe eseguî:

[p. 751 modifica]


Unn-a Meìzoa ben spassâ
Da doveiseghe spëgiâ,
Un lunghiscimo Cannello
Ben lisciôu comme ûn Scigoello,
Sciô de Fænn-a da ciù finn-a;
Unn-a Man ch’impaste ben,
Senza rûghe, femmininn-a,
Che o Cannello a rolle ben;

Croste tiæ comme a cartinn-a
Co-i Cuccoîn de Pulla drento
Da lasciâ seccâ ûn momento
(In Despensa e no in Cuxinn-a).

Questi son i primordiali
Elementi prinçipali
Crostacciosi, andemmo a-o Pin:

Buraxette per verdûa,
Belle fresche da mattin;
Poca Prescinsêua, ma pûa;
Di Laccetti, e da Çervella
(Non de Bæ, ma de Vittella);
I so Fiëti, e da Tettinn-a;

Doppo fæti ûn pö bugî
In terrestre pignatinn-a,
Trittolæghe duî savoî;

Pestæ tûtto in to Mortâ
(Netto comme de bûgâ)
E metteive a remesciâ
Con di rosci d’êuvo fresco
Fin ch’o vegne polentin
Senza motti; eccòve[sic] o Pin
Da tegnî in t’ûn scito fresco;

Miæ ch’o stagghe ben de sâ,
Nettezzæ ben o pestello,

[p. 752 modifica]

E crovî presto o mortâ,
Dunque o piggia o moscatello.

Aoa andemmo ûn pö ä fattûa
De ste vee Pilloe stomatiche,
Che a l’esigge precisûa
E de magnettinn-e pratiche
Ciù che a fâ ûnn-a Miniatûa;

Chi vêu fâ di boin Raviêu,
Quell’Arcadia no ghe vêu
(Che ha inventôu pe-a so raxon
Qualche Chêugo gran pötron
Pe avanzâ tempo, e fadiga)
Chi ne fa çento per votta
E pe-o ciù tûtti scciûppæ,
Ma bezêugna andâ all’antiga;
Unn-a Roetta che piggiæ,
Che façendoli a ûn per votta
Restan tûtti belli ûnii,
Cö so gaibo, e ben cûxii,
E i fæ comme voeì piccin,
Che restiàn sempre ciù boîn,
Pariàn sempre ciù savoii
Se son fæti, e manezzæ
Da magnette delichæ;

Perchè o vedde çerte moen
(Che pän sampe!) da villen
Fâ Raviêu, ne scappa a coæ,
E bezêugna che scappæ.

Doppo fæti, stæ a sentî,
Van desteizi in sc’ûnn-a tôa
E bezêugna che i crovî.

Mëz’öa primma d'andâ a tôa
Fæli chêuxe a-o largo ben

[p. 753 modifica]

Co-a cottûa che ghe conven,
Dunque restan pe-a cädëa
O da tiâveli in sciä cëa;

Preparæve ûn bon tocchin
D’ûn bon stallo de Vittella
Missa a rosto gianca e bella,
Fæ grattâ do Piaxentin;

Sciûti ben ammenestræli,
Destendeìli sêu per sêu,
De formaggio tempestæli
Tanto quanto ghe ne vêu,
In to tocco fæi negâ,
Se ghe n’eì, ghe o poeì cangiâ;

Per chi a piaxe, ghe va missa
Sciù a tocchetti da Säsissa,
Ma de quella da Compæ.

Comparî quando veddeì
Questo piatto a töa assettæ
Svegnî primma da-o piaxeì,
E co-i êuggi ve i mangiæ,
Poi mangiandoli davveì,
De mangiâi no ve saziæ,
I contiesci, ma no poeì
Perchè o piatto sempre ammiæ;
Perchè ûn piatto comme quello
O l’exigge o Ritornello:
Fægheo sempre, e ben compïo,
Che bon prò ve fasse; addio!

  1. Paeize into lunaio Regiña do 1835: chì a no rimma, ma aomanco e scillabe son giuste (G. Musso)