Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/767

Da Wikivivàgna

Ben conosce no se pêu
Manco l’Etimologia
Do vocabolo Raviêu,
Nec a so Genealogia;

Ma tramëzo a tanto scûo,
Quello che se sa segûo
Per Servesca tradizion,
E Chêughesca approvazion,
Che i Raviêu son ûnn’antiga
Gran scoverta d’ûn Zeneize
Chi è costâ studio e fadiga,
E a l’ha fæto onô a-o so Paise.[1]

Nisciûn atro ghe a contrasta,
Comme quella de Colombo,
Perchè a l’è ûn Mondin de pasta
Chi fa solo a töa do rombo.
Ma lascemmo stâ a Raviolica
Troppo oscûra Erudizion,
E vegnimmo ûn pö ä Boccolica:

O Raviêu o l’è ûn gran boccon
(Fæto ben, e ben condïo)
Squixitiscimo, e savoïo!

O Raviêu o l’è ûn piatto bon,
Delicôu, appetittoso,
Salûtare, sostanzioso,
Pe unn-a Töa de gran risorsa,
E scibben ch’o l’è costoso,
Economico pe-a borsa,
Perchè o serve comme o voeì
Per menestra, o per pittanza,
O ve scûggia con piaxeì
Dolcemente zù pe-a pansa
E o ve l’impe senza voei.

  1. Paeize into lunaio Regiña do 1835: chì a no rimma, ma aomanco e scillabe son giuste (G. Musso)