Piaggio M. - Poesie 1846/Varietæ/A Canson de Carlevâ

Da Wikivivàgna
Poexie de Martin Piaggio
A Canson de Carlevâ
(ediçion Pagan - 1846)
[p. 759 modifica]
A Canson de Carlevâ


Comâ caa, voî me preghæ
Tûtto o giorno, e m’assecchæ
Che ve scrive ûnn-a canson,
E ve fasse a descrizion
De sciollaje che se fâ
Da-i Zeneixi in Carlevâ;
Ve contento, Cattainetta,
E ve fasso a Cansonetta:
Seì sciortiä d’in monestê,
Con mæ nevo ve majæ,
A serviâ per voî e per lê,
Se a memoja l’imparæ.
Stæme attenta, che incomenso.
E ve a diggo, comme a penso.

Carlevâ o l’è a quinta essenza
De matteje e da licenza,
A l’Uspiæto o l’è nasciûo,
In ti matti o l’è cresciûo,

[p. 760 modifica]

D’in te gaggie o l’è scappôu,
E pe-o mondo o l’è restôu,
O l’è ûn mâ comme e vuiêue
Chi fa spende e parpaggiêue,
Se l’affæra chi o vixinn-a,
E per lê no gh’è vacinn-a.

A-i dïsette de Zenâ
Incomença Carlevâ,
Se veddesci, Cattainin,
Cose fan de burattin
Ommi e donne pe-a çittæ,
Dïesci ch’en malefiziæ;
Chi è attaccou da questo mâ,
No pensa atro che a ballâ,
Divertîse, mascherâse,
Spende, e spande, e arrovinâse;
Perde e neûtte[sic], e andâ a dormî
Quando o sô l’è per lûxî,
E levâse a-o cæo da lûnn-a
Per çercâ nêuva fortûnn-a;
Camminâ a mangiâ ûn boccon
Da-o Tratteur in strangoggion,
Che per drïto in Carlevâ
O ghe dà roba avanzâ,
Broddo longo, e axiôu per vin,
Carne guasta, Cattainin,
E o bestasso o fa pagâ,
Ecco cöse è Carlevâ.

Per exempio, o sciô Bedetto,
C[']o l’è ûn bello zuvenetto,
Quando semmo in Carlevâ
Pâ c[']o sciorte dall’Uspiâ,

[p. 761 modifica]

O ven pallido e desfæto,
Che da morte o pâ o ritræto,
E ghe resta a borsa vêua
Senza ciù ûnn-a parpaggiêua,
Scarpe streite; o no pêu andâ,
Ecco cöse è Carlevâ:

E quell’atro sciö Grighêu,
Chi ha ûnn-a corba de figgiêu,
Pin d’acciacchi e de malanni,
C[’]o l’ha tosto sciûsciant’anni,
O ven tanto invexendôu,
Che ghe pâ d’ëse sposôu,
O pretende sto buscietto
D’ëse sempre zuvenetto:
Se o veddesci mascherôu
Fâ l’amante spaximôu,
I dinæ, e con chi.... sciallâse,
E a moggê e i figgiêu scordâse,
O mandiesci a fâ spiguâ,
Ecco cöse è Carlevâ.

E o sciö Togno, majo bon,
Chi ha a moggê portâ pe-o ballo,
O no a lascia andâ a-o Feston
Cö patito a fâ da gallo!
Lê va in letto; e a-o fâ do giorno
Mixinin ven de ritorno,
Stanca, e frûsta a va in sc’ûn lôu
Lê s’addescia mëzo alluôu,
Perchè a testa ghe fa mâ,
Ecco cöse è Carlevâ.

A-o contrâjo Bertomê,
Chi ha belliscima moggê,

[p. 762 modifica]

Trasportôu pe-o Carlevâ,
Senza ballo o no pêu stâ,
O persûade con manëa
A sò savia Dorotëa
A stâ in casa, e lê camminn-a
Per çercâ ûnn-a mascherinn-a
Che salûò per sò disgrazia,
E a ghe reise assæ con grazia:
O va a-o Teatro, o va a-o Feston
Per trovâ questo laccion,
No ghe leûgo, ne manëa
De trovâla, o se despëa,
O va torna, e finalmente
Pe-a marscinn-a tiâ o se sente.
A l’è a bella mascheretta
Chi ghe dixe ûnn-a paoletta....
O se scialla, o piggia fêugo,
Dopo o ballo, o va da-o chêugo,
Ma de stûcco o l’arrestò
Quando a màschea a se levò,
C[’]o a creddè bella ragassa,
O a trovò vegia scarbassa,
E o no posse ciù çennâ,
Ecco cöse è Carlevâ.

Cattainetta, se veddesci,
Quanti matti e pori nesci
D’ogni sesso, d’ogni etæ,
D’ogni stato mascheræ!
Aoa a modda pe-a scignoetta
L’è vestîse da servetta,
Coscì a serva e o servitô
Da scignöa, l’atro da sciô;

[p. 763 modifica]

Da marcheize o carbonê,
E da conte o perrûcchê:
Chi è ignorante, da dottô,
E chi è grasso, da fattô;
Chi no parla, da sûltan;
Chi a sa lunga, da villan.
Se veddesci pe-o Feston
Cose gh’è de preboggion,

Che galëa, che ramaddan:
Arlecchin parla italian;
Pantalon, mëzo zeneize,
E Brighælla, piemonteize,
No se sente che nescioî,
Urli e fischi da insordî;
No gh’è scito da poeì stâ,
Nè tant’aja da respiâ:
Chi ve dà ûn spellinsigon,
Lazzù ûn cäso, e chi ûn spuncion
Nè gh’è lêugo de schiväo,
Ghe pâ proprio cà do diäo;

Chì n’è ninte, caa Comâ,
Se ve poëse fâ ûn pö giâ
Tûtte e Feste da baston,
Rispondiesci ch’ho raxon,
Perchè lì gh’è a quinta essenza
Da miseja e da licenza,
E do resto..... che de scrive,
A modestia me prescrive.

Carlevâ o l’è terminôu,
Din... din... din... Chi æse attrôu,
C’ûnn-a voxe da fornâ,
Un camallo o và a sbraggiâ,

[p. 764 modifica]

E sûnnando ûn campanin,
Chi æse attrôu, dio... din... din...
Un relêujo, ûnn-a collann-a....
Ma l’è tûtto zà ä Cazann-a;
Oi, argenti e roba ûzâ,
Tûtto mangia Carlevâ.

Chì finiscio, Cattainetta,
A mæ longa Cansonetta,
Quando sæì voî ascì sposâ
Dîghe a-o vostro Beppinetto,
Che per fâ ûn bon Carlevâ,
Vêuggio dâghe o mæ segretto:
Mangio spesso di raviêu
Con Teixinn-a e i mæ figgiêu.