Piaggio M. - Poesie 1846/Varietæ/Avviso salûtare

Da Wikivivàgna
Poexie de Martin Piaggio
Avviso salûtare
(ediçion Pagan - 1846)
[p. 829 modifica]
Avviso Salûtare


Chi ælo o Mego?.... domandava
Un Figgiêu a so Madonnava
Che a s’avvixinava ai çento
Senza aveìne mai ciammôu...

O l’è ûn Ommo (a ghe rispose)
Vestïo in neigro e imperrûccôu,
Do so stato assæ contento,
E ne-o mondo fortûnôu
Ciù che i atri... ma per cöse?

Perchè quand’o l’è ciammôu
Pe ûn Infermo, o l’è pagôu
Per contâghe in ta so stanza
Con magnifica impostûa
De fandonie in abbondanza
Finn-a che Maddre natûa
A no l’aggie lê guarïo,
O i rimedj che o g’ha dæto
No te l’aggian seppellïo....

[p. 830 modifica]

Questo dunque è o so ritræto?
O che bella profescion!
A pêu fâ finn-a ûn mincion...

Mïa, che parlo di cattivi
Che son morti, e non di vivi
Che son boîn.... ma se ti hæ mâ,
Nevo cäo, no ne ciammâ,
Piggia incangio ûnn-a pûrghetta,
Beivi l’ægua de viovetta,
Dieta, duî fidê sottî,
In t’ûn brodettin savoïo,
Sta in lettin, mïa de dormî,
Che in duî giorni ti ë guarïo
Senza Mëghi, nè Meixinn-e,
Manco speiza de roscinn-e.

Coscì fè l’ommo avvisôu
E çent’anni o l’è campôu.