Piaggio M. - Poesie 1846/Esopo Zeneize/O Matrimonio dell'Agno

Da Wikivivàgna
Esopo Zeneize de Martin Piaggio
O Matrimonio dell'Agno
[p. 26 modifica]

FOA X.


O MATRIMONIO DELL’AGNO.


Un giorno gh’ea ûn bell’Agno,
Che moscio, e pin de lê,
Ghe vìgne a smangiaxion
De voeì piggiâ moggiê:

Pe rende ciù distinta
L’agnesca so famiggia
Fra i megio Insetti o voeiva
Çercâ a ciù bella Figgia.

O ne dè l’incombensa
A ûn Grillo cantadô,
So amigo, e assæ famoso
Per traghettâ in amô.

Sûbito ûnn-a Formigoa
Pe-a prima o ghe portò
D’inzegno, ma un pö brûtta,
Per questo o a ricûsò;

[p. 27 modifica]

O gh’exibì a Farfalla
Con qualche pretenscion:
Belliscima, o rispose,
Ma a va sempre in giandon;

Pe-a terza ûnn-a Sigaa
Sûperba e regaggïa
O ghe mostrò, o no a vosse
Pe-a troppa ciarlaxïa;

O ghe portò per l’ûltima
De nêutte ûnn-a Cæabella:
A fæ per mi, o ghe disse,
Ma a-o giorno a non è bella.

O Grillo, stûffo e picco,
Allöa se licenziò
Dall’ Agno incontentabile,
Che freido o ringraziò;

Ma mentre ûn giorno o s’ëa
Pentïo zà de majâ,
Gh’andò ûnn-a bella Vespa
Sola in ta so tägnâ,

Che maliziosa e finn-a,
Con quello manto induôu,
A ghe fè tanti cinci,
Ch’o ne restò innamuôu.

O stesso giorno o sciollo
O a fesse so meitæ;
Ma o stesso giorno ä nêutte
O moì da-e sagoggiæ.

Sta Föa a l’è ûn bello spegio
Per chi s'ha da majâ;
Chi vêu stâ tanto a çerne,
Pe-o ciù s’attacca a-o mâ.