Piaggio M. - Poesie 1846/Esopo Zeneize/A Rêuza e o Spinon

Da Wikivivàgna
Esopo Zeneize de Martin Piaggio
A Rêuza e o Spinon
[p. 11 modifica]

FÔA I.


A RÊUZA E O SPINON.


Là ne-a bella Primmaveja,
In t’ûn canto de giardin
Ghe nasceiva ûnn-a rosetta
Sotto ûn mûggio de spinoin.

Circondâ ben da per tûtto
Da ûn gran zerbo chi a croviva,
Penetrâ nisciûn ghe poeiva,
Manco o Sô quando o lûxiva;

E tra mezo a-i brûghi e a-e spinn-e,
Con gran stento e ben ammiâ,
Se veddeiva o pommo appenn-a
Chi comença a rossezzâ;

Drento lì ne-a so casetta
Verde, fresca, ma un pö scûa,
A cresceiva adaxo adaxo,
Ma a cresceiva ciù segûa;

E scibben ch’a l’ëa piccinn-a,
A l’aveiva zà i brûxoî
De no poeì brillâ in ti vasi
Comme e atre belle scioî.

[p. 12 modifica]

A comença a lamentâse
Do cattivo so destin,
E ghe pâ ne seggie causa
O spinoso so vexin;

A ghe dixe ch’o l'è ûn perfido
Chi ghe leva a libertæ,
Che pe fâ zà e so figûe
A l'aveiva ben l’etæ;

E ho da perde dunque sempre
I mæ giorni chì in prexon?
Coscì fresca e coscì bella
No veddiö che ti, Spinon ?....

Taxi taxi (o Spin rispose),
E parolle megio peiza;
Ti no veddi, Rêuza ingrata,
Che son chì per to difeiza?

Se da-i raggi ti no chêuxi
Do gran Sô de mezo giorno,
L’è pe-o spesso manto verde
Che te metto mi d’attorno:

Chi t’avvarda dä gragnêua,
E da-i venti abburraschæ?
Chi impedisce che t’addente
L'aze, o porco, o can e o bæ? ...

Taxi dunque ed aggi a cäo
De stâ chì con mi retiâ,
Che per ti non è ancon tempo
D’ëse vista, e de figûâ;

Ti no sæ ancon quanti reizeghi
Ti corriësci all’aja averta,
Figgia caa, ti ê troppo zovena,
Ti no pêu ben stâne all’erta.....

[p. 13 modifica]


A taxé, ma a se rödeiva,
E in to coêu a ciammava o tron
Che vegnisse, o dunque ûn tûrbine
A levâla d’in prexon;

Ma fra tanto ecco che ven
O Villan cö so sappin
Per levâ l’erba cattiva
Chi nasceiva in to giardin;

E veddendo là in t’ûn canto
Tanto zerbo, co-a messuïa
O taggiò in t’ûn battidêuggio
Spinn-e, fêuggie, brûghi e muïa.

Quella in cangio de patîghe
A se scialla tûtta, e a gode
De no veddise ciù intorno
O tedioso so cûstode;

E restâ lì all’aja averta
Ghe piccava addosso o Sô,
A cresceiva a vista d’êuggio
Bella ancon ciù che l’Amô.

Sbarassâ da tanti impacci,
Comm’a monta sciù sûperba!
A subbacca co-i so rammi
Quanto nasce sorve l’erba:

A rozâ l’impe de perle,
A rinfresca i ventixêu,
Ghe fa festa a-o fâ dell’alba
A passoetta e o roscignêu;

Ma... ohimè mi! che i öe feliçi
Son ben cûrte d’ûn piaxeì:
Passa presto o tempo bello
Per dâ lêugo a-i dispiaxeì!

[p. 14 modifica]


Unn-a Gatta ch’ëa in ti cöi
Scrêuve a Rêuza da lontan,
A camminn-a, a s’arrampinn-a,
E a roziggia comme o can.

Ghe va apprêuvo adaxo adaxo
Un bavoso Lûmasson,
O gh’inciastra e fêuggie e i pommi,
E ghe mangia o bello e o bon;

Passa l’Ava, e a sûssa tûtta,
L’impe l’Agno de tägnæ,
E çent’atri bagonetti
A desfàn senza caitæ.

L’Ægua ä pesta, o Sô l’ascada,
Allargandose a scoloiva,
A ciammava in so soccorso
O Spinon, ma o no a sentiva.

Secca e ramme, crêuva e fêuggie,
A n’ha ciù nisciûn odô:
Coscì mêue primma do tempo,
Perchè a vêu, a ciù bella Sciô.


Oh voi atre Ragassette,
Che stæ in casa do Pappà,
Che vegnî belle e grandette
Sotto i êuggi da Mammà,

Se per caxo ve pâ grave
O so troppo giûsto fren,
In ta Rêuza poeì spegiâve,
Che veddieì, che o fan per ben.