Lunaio Regiña 1888/A ûnn-a Scignorinn-a

Da Wikivivàgna
Lunaio zeneize compilao da-o sciô Regiña & C. pe l'anno 1888 de V.
A ûnn-a Scignorinn-a


[p. 36 modifica]
A ûnn-a Scignorinn-a

chi me pregava
de componnighe ûn lungo romanzo

pe poeìse distrae




Ti vêu che componn-e
Un lungo romanzo?
No posso concedite
Un tale favô
De çerte lungannie
No[sic] tosto d'avanzo,
E tant'o l'é cûrto
Ciù piaxe l'amô.

2.
Ti sæ che son grïxo,
C'ho zà l'esperienza
De quelle fantinn-e,
De quelle maiæ.
Ti sæ che me stuffo,
Che perdo a pazienza
In tante fraschette,
In tanti gnæ-gnæ.

3.
Ti sæ che t'adoro,
Ti sæ che te stimmo
No comme ûnn'amante,
Ma comme ûnn-a sêu;
Che quande te parlo,
Che quande m'esprimmo
Pe bællo romanzo
Mi t'arvo o mæ chêu.

[p. 37 modifica]

4.
Che pagina bælla,
Che pagina santa
A l'é l'amicizia
Sincera chi vä
Ciù löde, ciù stimma,
Ciù prëxo che tanta
Tempæsta de libbri
C'han fato stampä.

5.
I cäxi, e vicende
De tanti romanzi
Antighi e modærni
Me fan compascion;
E seggi persûaza,
Convinta che anzi
L'intrigo e l'intresso
Me mettan ghignon.

6.
Pe poeíli componn-e
Ghe vêu fantaxïa,
Pazienza, fermezza
Bon tempo e dinæ;
E quelli che vivan
De magra poexïa
Pe scrive romanzi
Son poco adattæ.

7.
Parlando da donna
Chi passa i trent'anni,
I mëgio romanzi
No fan ciù per lê;
A meno che matta,
Che pinn-a d'inganni
O nomme ghe spiäxe
De bonn-a moggê.

[p. 38 modifica]

8.
Parlando de l'ommo
M'attrêuvo indeciso;
Ma sò che i romanzi
Pe l'ommo attempôu
Han tûtto l'effetto
Da semôa[sic] e do riso
Che san de brodöso,
Che san de brûxôu.

9.
Te dagghe o rimedio
Pe poite distrae?
Montemmo sciù a Tûrsci
Pe dîghe de scì,
Che mëza dozzenn-a
D'angiëti sens'äe
T'aviæ l'allegressa
D'ammiâli con mì.

V.