Qòelèt
←torna a-a lista di atri scriti | QOELET , traduto da Rico Carlini |
O lìbbro o l’é pò-u ciù conosciûo co-o tìtolo grêgo “Ecleziàste”, ch’o corispónde a l’ebràico Qòelèt e co-o mæximo scignificâto de “quéllo ch’o pàrla inte l’asenblêa”, ö sæ o predicatô. |
DA-A SÂCRA BÌBIA
QÒELÈT
(O predicatô)
Travaggio in corso
1
- Tùtto l’é vanitæ inte sto móndo chi
1 Paròlle do Qòelèt, fìggio do Dàvide, rè de Geruzalèmme.
2 Vanitæ de vanitæ, dîxe o Qòelèt,
vanitæ de vanitæ, tùtto l’é vanitæ[1].
3 Cös’o ghe goâgna l’òmmo da tùtto sto afanâse
e giaminâ sott’a-o sô?
4 ’Na generaçión a va, l’âtra a vén
ma a tæra a rèsta de lóngo a mæxima.
5 O sô o se îsa e o sô o va zu,
o s’afrétta vèrso o pòsto de dónde o s’îsiâ tórna.
6 O vènto o sciùscia a mêzogiórno, dòppo o se gîa a tramontànn-a;
o gîa e o regîa
e sórvia i sò gîi o vénto o ritórna.
7 Tùtti i sciùmmi vàn vèrso o mâ,
escì o mâ o no l’é mâi pìn:
arivæ a-a sò mêta,
i sciùmmi coménsan tórna o sò camìn.
8 Tùtte e cöse són inta tribolaçión
e niscìùn peu spiegâne a raxón.
9 Quéllo che l’é stæto o saiâ tórna
e quéllo che s’é fæto o se faiâ tórna;
no gh’é nìnte de nêuvo sott’a-o sô.
10 Gh’é fòscia quarcösa da quæ se peu dî:
«Amîa, quèsta a l’é ’na novitæ»?
Pròpio quésta a gh’éa za stæta inti sécoli
che són vegnûi prìmma.
11 No gh’é ciù nisciùn aregòrdo di antîghi,
ma mànco de quélli che saiàn
se conserviâ a memöia
inte quélli che vegniàn dòppo.
Vanitæ da scénsa -
12 Mi, Qòelèt, són stæto rè de Izraêle a Geruzalèmme.
13 Me són mìsso in tésta de çercâ e d’investigâ con sæximo
tùtto quéllo che se fa sott’a-o çê.
A l’é quésta ’n’òcupaçión penôza che Dîo o l’à inpòsto a-i òmmi,
perché con quélla giamìnn-an[2].
14 Ò vìsto tùtte e cöse che se fàn sott’a-o sô e vò-u li
tùtto l’é vanitæ e ’n corî aprêuvo a-o vénto.
15 Quéllo che l’é stòrto o no se peu indrisâ e quéllo che mànca o no se peu contâ.
16 Pensâva e dîva fra de mi: «Vò-u li, mi ò avûo ’n sæximo superiôre e ciù grànde
de quèllo ch’àn avûo quélli ch’àn regnòu prìmma che mi a Geruzalèmme.
O mæ çervéllo o l’à curòu bén bén o sæximo e a scénsa».
17 Ò decîzo alôa de conósce o sæximo e a scénsa, coscì cómme a nesciàia e a matêia ascì,
e ò capîo che quèsto ascì l’é corî aprêuvo a-o vénto,
18 perché tànto sæximo, tànta anscjêtæ?
2
Vanitæ di piâxéi
1 Me són dîto into cheu: «Vêgni, dónca, te véuggio métte a-a prêuva co-a feliçitæ:
Gùsta o piâxéi!» Ma vò-u li, quèsto ascì o l’é vanitæ.
2 Do rîe ò dîto: «Matêia!»
e da feliçitæ: «A cös’a sèrve?»
3 Ò vosciûo sodisfâ o mæ còrpo co-o vìn,
co-a pretéiza de dedicâme co-o çervéllo a-o sæximo e de dâme a-a matêia,
scìnn-a quànde no avèsse scovèrto cöse convêgne che òmmi fàsan sott’a-o çê, inti giórni contæ da sò vìtta.
4 Ò intrapréizo òpere grénde, me són fæto de câze,
ò aciantòu de vìgne.
5 Me són fæto di pàrchi e di giardìn
e gh’ò aciantòu èrboi da frûta d’ògni spêce;
6 me són fæto de vàsche,
pe dâ da béive a-e piantagioìn.
7 Ò acatòu scciâvi e scciâve e âtri n’ò avûo nasciûi in câza
e ò avûo ascì stréuppe de béstie
e pêgoe in grànde quantitæ
ciù che quélli prìmma de mi a Geruzalèmme.
8 Ò amugiòu ascì öo e argénto, richésse de rè e de provìnse;
me són procuòu cantànti òmmi e dònne,
insémme co-e delìçie di fìggi de l’òmmo.
9 Són diventòu grànde, ciù poténte che tùtti quèlli prìmma de mi a Geruzalèmme,
pû o conservòu o mæ sæximo.
10 No ò negòu a-i mæ éuggi nìnte de quèllo che dexiderâva,
ni ò refuòu nisciùnn-a sodisfaçión a-o mæ cheu ch’o gödîva de tùtte e mæ fadîghe.
11 Ò ezaminòu tùtte e òpere fæte da-e mæ màn e tùtta a fadîga che m’êa costòu fâle:
vò-u li, tùtto o m’é apàrso vanitæ e ’n corî aprêuvo a-o vénto: no gh’é nisciùn vantàggio sott’a-o sô.
Vanitæ do sæximo
12 Dòppo o ezaminòu o sæximo, a matêia e a nesciàia
«Cös’o faiâ o sucesô do rè? Quéllo che l’é za stæto fæto».
13 Me són acòrto chò-u vantàggio do sæximo in sciâ nesciàia
o l’é o vantàggio da lûxe in sciô scûo.
14 O pìn de sæximo o gh’à i éuggi in sciâ frónte,
ma o néscio o camìnn-a into scûo.
Ma sò ascì che ’na mæxima sciòrte
a l’é riservâ a tùtti doî.
15[3] Alôa ò pensòu: «A mi ascì tochiâ a sciòrte do nèscio?
Alôa perché ò çercòu d’êse pìn de sæximo? Dond’o l’é o vantàggio?».
E ò conclûzo: «Quèsto ascì o l’é vanitæ».
16 Defæti, ni do sàvio ni do néscio restiâ ’n aregòrdo ch’o dûa
e inti giórni che vegniàn tùtto saiâ ascordòu. Sàvio e néscio mêuan a-o mæximo mòddo.
17 Ò pigiòu in grìtta a vìtta, perché m’é desgradîo quèllo che se fa sott’a-o sô.
Defæti tùtte e cöse són vanitæ e ’n corî aprêuvo a-o vènto.
18 Ò pigiòu in grìtta tùtti i travàggi ch’ò fæto sott’a-o sô,
perché doviö lasciâli a-o mæ sucesô.
19 E chi o sà se quésto o saiâ sàvio ò nèscio? E scì o poriâ dispónn-e de tùtto o mæ travàggio,
into quæ ò spéizo fadîghe e inteligénsa sott’a-o sô. Quésto ascì o l’é vanitæ!
20 Són arivòu a-o pónto de tormentâme into mæ cheu pe tùtta a fadîga ch’o fæto sott’a-o sô,
21 perché chi à travagiòu con sæximo, con scénsa e con sucèsso o doviâ dòppo lasciâ tùtti i sò bêni a ’n âtro
ch’o no gh’à giaminòu pe nìnte. Quésto ascì o l’é vanitæ e grànde desgràçia.
22 Alôa che goâgno gh’é pe l’òmmo inte tùtto o sò giamìn e inte tùtto l’afànno do sò cheu
co-i quæ o giamìnn-a sott’a-o sô?
23 Tùtti i sò giórni no sôn âtro che doî e preocupaçioìn penôze;
o sò cheu o no se pösa mànco de néutte. Quèsto ascì o l’é vanitæ!
24 [4] No gh’é nìnte de mêgio pe l’òmmo che mangiâ e béive e gödîsela inte sò fadîghe;
ma me són acòrto che quésto ascì o ne vén da-e màn de Dîo.
25 Defæti chi peu mangiâ e gödî sénsa de lê?
26 Lê o da a chi gh’é agradîo sæximo, scénsa e feliçitæ intànto ch’a-o pecatô o ghe da
a pénn-a d’arechéugge e d’amugiâ pe quèllo ch’o l’é agradîo a Dîo.
Ma quésto ascì o l’é vanitæ e corî aprêuvo a-o vènto!
3
Ògni cösa a gh’à o sò ténpo
1 Pe ògni cösa gh’è o sò moménto[5], o sò ténpo pe ògni fæto sott’a-o sô.
2 Gh’é ’n tènpo pe nàsce e ’n ténpo pe moî,
in ténpo p’aciantâ e ’n ténpo p’arancâ e ciànte.
3 In ténpo p’amasâ e ’n ténpo pe goarî,
in ténpo pe demolî e ’n ténpo pe costroî.
4 In ténpo pe ciànze e ’n ténpo pe rîe,
in ténpo pe zémme e ’n ténpo pe balâ.
5 In ténpo pe tiâ prîe e ’n ténpo p’arechéugile,
in ténpo pe abrasâ e ’n ténpo p’astegnîse da-i abràssi.
6 In ténpo pe çercâ e ’n ténpo pe pèrde,
in ténpo pe conservâ e ’n ténpo pe caciâ vîa.
7 In ténpo pe sgoarâ e ’n ténpo pe cuxî,
in ténpo pe taxéi e ’n ténpo pe parlâ.
8 In ténpo pe voéi bén e ’n ténpo pe òdiâ,
in ténpo pi-â goæra e ’n ténpo pi-â pâxe. Sémmo inte màn de Dîo
9 Che vantàggio o gh’à chi se da da fâ con giamìn?
10 Ò ezaminòu l’òcupaçión che Dîo o l’à dæto a-i òmmi, perché in lê ségian òcupæ.
11 Lê o l’à fæto bélle tùtte e cöse a sò ténpo, ma lê o gh’à mìsso l’idêa de l’eternitæ inti sò cheu,
ma sénsa che i òmmi pêuan acapî l’òpera fæta da Dîo da-o prinçìpio a-a fìn.
12 Ò conclûzo che no gh’é nìnte de mêgio pe lô che gödî e agî bén inta sò vìtta;
13 ma che ’n òmmo o mànge, o béive e o göde do sò travàggio o l’é ’n döno de Dîo.
14 Riconóscio che ògni cösa che Dîo o fa a no càngia mâi[6]; no gh’é nìnte da azónze, nìnte da levâ.
Dîo o l’agìsce coscì perché se gh’àgge timô de lê.
15 Quéllo che l’é, za o gh’é stæto; quèllo che saiâ, za o-o l’é; Dîo o çerca quéllo che l’é za pasòu.
Remésci
16 Ma ò vìsto ascì che sott’a-o sô a-o pòsto do dirìtto gh’è l’iniquitæ e a-o pòsto da giustìçia gh’é l’enpietæ.
17 Ò pensòu: Dîo o giudichiâ o giùsto e l’énpio, perchè gh’é ’n ténpo p’ògni cösa e pe ògni açión.
Sciòrte de l’òmmo
18 Dòppo rigoàrdo a-i fìggi de l’òmmo me són dîto: Dîo o veu métili a-a prêuva e mostrâ che lô són cómme béstie.
19 Defæti a sciòrte di òmmi e quélla de béstie a l’é a mæxima[7]; cómme mêuan quélle mêuan quélli;
gh’é ’n sôlo bóffo vitâle pe tùtti. No exìste superioritæ de l’òmmo in sciâ béstia, perché tùtto l’é vanitæ.
20 Tùtti vàn vèrso a mæxima câza:
tùtto l’é vegnûo da-a pôvie
e tùtto tórna a-a pôvie.
21 Chi sà sò-u bóffo vitâle de l’òmmo o va vèrso l’èrto e quéllo da béstia o va vèrso o bàsso inta tæra?
22 Me són acòrto che no gh’é nìnte de mêgio pe l’òmmo che gödî de sò òpere, perché quésta a l’é a sò sciòrte. Defæti chi poriâ portâlo a védde quéllo ch’acapitiâ dòppo de lê?
4
I mâ e i bén da socjêtæ
1( ) Ò dòppo ezaminòu tùtte e òprescioìn che se fàn sott’a-o sô.
Vò-u li o ciànto di òprèsci che no gh’àn chi i consöla;
da-a pàrte di òpresoî gh’é a violénsa
ma pe-i òprèsci no gh’é chi i consöla.
2 Alôa ò diciaròu ciù felîçi i mòrti, òrmâi trapasæ, che quèlli che són ancón vîvi;
3 ma ancón ciù felîçe di un e di âtri chi ancón o no gh’é e o no l’à vìsto e gràmme açioìn che se fàn sott’a-o sô.
4 Ò ascì òservòu che ògni fadîga e tùtta l’abilitæ mìsse inte ’n travàggio no són che l’invìdia de l’un con l’âtro.
Quèsto ascì o l’é vanitæ e ’n corî aprêuvo a-o vénto.
5 ( ) O néscio o l’incrôxa e bràsse e o divöra a sò càrne.
6 Mêgio ’na magnâ con ripözo che doê magnæ con fadîga.
7 In ciù ò conscideròu n’âtra vanitæ sott’a-o sô:
8 un o l’é sôlo, sénsa erêdi, o no gh’à ’n fìggio, no in fræ. Escì o no smétte mâi de giaminâ, ni o sò éuggio o l’é sàçio de richéssa:
«Pe chi giamìnn-o e me prîvo di bêni?» Quèsto ascì o l’é vanitæ e ’n gràmmo afanâse.
9 ( )Mêgio êse inta doî che un sôlo, perché doî gh’àn ’na mêgio bónn-a màn inta fadîga.
10 Defæti, se càzan, un o tîa sciù l’âtro. Goâi in càngio a chi l’é sôlo: s'o càzze, o no gh’à nisciùn ch’o-o tîe sciù.
11 Pe de ciù, se doî dòrman insémme, pêuan ascâdâse; ma un sôlo comm’o fa a-ascâdâse?.
12 Se un o l’agredìsce, inta doî ghe pêuan rexìste e ’na còrda a tréi câi a no se stòcca tànto fîto.
13 Mêgio ’n garsón pövou ma asenòu, che ’n rè vêgio e néscio
ch’o no l’é bón a stâ a sentî i conséggi.
14 Defæti o garsón o peu sciortî de prexón e êse fæto rè, ascì se, intànto che quéllo o regnâva, o l’é nasciûo pövou.
15 Ò vìsto tùtti i vivénti stâ con quéllo garsón, o segóndo, ö sæ l’uzurpatô.
16 O l’êa ’n mùggio de génte stramezuòu quéllo a-o quæ lê o l’êa in tésta. Ma quélli che vegniàn dòppo no aviàn da scialâse de lê.
Quéstto ascì o l’é vanitæ e ’n corî aprêuvo a-o vénto.
Dovéi vèrso Dîo -
17 Dànni a ménte a-i tò pàssi, quànde ti væ a-a câza de Dîo.
Avixinâse pe stâ a sentî o vâ de ciù do sacrifìçio òfèrto da-i nésci che no capìscian de fâ mâ.
- ↑ Vanitæ de vanitæ scignìfica dî che tùtte e cöse dûan pöco e che no sèrvan a fâ l’òmmo felîçe e in armonîa co-o diségno divìn.
- ↑ Tùtto o l’é ’n inùtile giamìn.
- ↑ O Qòelèt o crédde in Dîo; ma o gh’à ’na vixón realìstica da condiçión umâna.
- ↑ ’Na çèrta feliçitæ a peu vegnî da l’ûzo moderòu di bêni da vìtta, a-a lûxe da lézze de Dîo.
- ↑ Fêua da l’òmmo, tùtto o se conpìsce cómme Dîo o l’à stabilîo, inte ’n mòddo ch’o no se capìsce e no rèsta che conformâse a-a sò voentæ
- ↑ Dîo o l’agìsce con indipendénsa da rè. L’aotô o no pìggia in conscideraçión o lìbero móndo de drénto de l’òmmo.
- ↑ - O bóffo vitâle o l’é o ségno da vìtta: l’òmmo e a béstia són tùtti doî sogètti a-a mòrte inevitàbile, ma l’aotô o l’esprìmme o dùbio inta sò sciòrte che vén dòppo; dónde a dotrìnn-a a l’é ciù precîza, ma ancón no conplêta. O bóffo vitâle de l’òmmo o tórna a-o Creatô.