Piaggio M. - Poesie 1846/Esopo Zeneize/O Cacciôu e o Luvo

Da Wikivivàgna
Esopo Zeneize de Martin Piaggio
O Cacciôu e o Luvo
[p. 133 modifica]

FOA LXXIX.


O CACCIÔU E O LUVO.


Un Cacciôu, de quelli tali
Spampanoîn originali,
Che a sentîli discorrî
Çento Levri han fæto moî,
Han piggiôu mille Pernixi
Finn-a ûn Lavo pe-i barbixi,
Ma pe-o ciù tornan a casa
Co-a bisacca, e a testa rasa,
O perdè o so Can da caccia
Ne-o passâ da çerta maccia
Dove aveiva a tann-a o Lô.

Questo gran Millantatô ,
Privôu do so brasso drito,

[p. 134 modifica]

O restò desperso, e afflïto ,
Ma o pensò de vendicâlo
Con çercâ o Lô pe ammassâlo,
Che o l’aveiva ancon speransa
De piggiâgheo d’in ta pansa.

O ghe ritornò ingiarmôu,
De pistolle e sciabbra armôu,
C’ûn spingardo per scciûppetta,
Un grand’elmo per berretta,
C’ûn pâ d’êuggi, e ûn andamento
Da fâ cazze da-o spavento.

O scontrò ûn Pastô pe-a stradda,
O se misse a fâ caladda,
E o ghe disse in ton ardïo:
Dove o sta de casa o Lô?...

Ghe seì giûsto proprio a tïo
(Ghe rispose o bon Pastô)
O sta là da quello fen,
O conoscio, e l’ ho provôu
Da-i gren bæ ch’o m’ha mangiôu!...
Eiveo là, giûsto che o ven...

O Cacciôu presto se gïa,
E de vedde o Lô vegnî,
Fito e arme o caccia via:
Ah moæ caa! o se misse a dî,
E corrindo in strambaelon
O scappò ch’o scappa ancon.


Se conosce in congiuntûa
O coraggio co-a bravûa.