Piaggio M. - Poesie 1846/Esopo Zeneize/L'Avaro

Da Wikivivàgna
Esopo Zeneize de Martin Piaggio
L'Avaro
[p. 113 modifica]

FOA LXV.


L’AVARO.


Un Avaro aveiva in öu
Un tezöu
Che o tegniva in t’ûn armajo:
Per treì giorni o dovè andâ
Fêua per fâ
Un negozio da ûzûrajo:

De ritorno, oh che anscietæ!
Giûdichæ,
O quintò a creppâ dä puïa,
De vedd’ûn incappottòu,
Arrembôu
Dä so porta, e scappâ via.

O l’è ûn laddro, ûn assascin,
Mi meschin!
(Fra lê o disse) de segûo;
Arve a porta, intra affannôu,
Çerca affiôu
Nell’armajo per menûo;

Ma piggiôu dall’apprenscion
St’ Arpagon
O l’è ûn orbo diventôu;
Con ciù o çerca, meno o vedde,
E o se credde
D’ëse stæto assascinôu;

E do so Idolo mancante,
Delirante
O s’addorme, e o s’assûnnò
Che l’è i laddri in casa, o crïa,

[p. 114 modifica]

Se fa a spia,
E duî Laddri vëi gh’intrò,

Che i secchin dell’ ûzûrajo
Dall’armajo
Destannòn, e via portòn:
Ti hæ arröbôu (dissan) per noî,
(Ne-o sciortî)
Bravo! piggia, e o bastonòn.

Gente avara, che sûssæ
Sempre o sangue a-o poveo diäo,
Miæ che a fænn-a che siassæ
A vegniä brenno do Diäo.