Pagina:Ricci176.djvu/39

Da Wikivivàgna

Tanta marmaggia, e tanta gente attorno.

Eccati li da doe bande,
Mé figgia ra piccinna, e ra ciù grande,
E ra grande, chi fa dra spiritosa,
Me dixe all'amorosa,
Signor Poere sentíme unna raxon,
Vuôi che vorressi un cavallo bon,
Servive pu de questo, chi no mangia,
Anzi che in megio ra saxon se cangia,
Che non solo o non mangia, ma me croù,
Ch'o stagghe chì a aspetá d'ese mangioù.
Mi respondo, l'è vero,
Ti parli ben, me fio,
Dapuoe ghe diggo, questo cavagliero
Vuoetto che te ro dagghe per mario?
Perch'oltre ch'o non mangia manco lé,
Ti non ne puoe havei un de miegio pasta,
Lié n'ha in corpo d'affé,
Sol'a miraro basta,
Ch'o pa impastoù de zuccaro in sostantia
O l'ha un ere dose d'importantia.

Lié me responde. Addio!
Se m'orei da mario
Così potron, ch'o stà con ri speroin
sempre a cavallo, e muôé non fa camin.
Sata fuoe sciù ra fin,
Ra figgietta piccinna, chi moriva,
Collando ra sariva,
E appointo li con quella gratietta,
Barbottezando con ra sò lenguetta,