Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/90

Da Wikivivàgna

Tutto suento o s’affannava
Per guiddâ l’aratro e i bêu,
Con gran stento o gh'aggiûttava
Perchè andassan dov’o vêu.

Unn-a Mosca assæ arrogante,
Tûtta pinn-a d’impostûa
Con ûnn’aja da importante
Sorve o cäro a l’ëa vegnûa,

Sghêuando forte, e mosconnando,
E corrindo ciû ch’a pêu;
A l’andava rondezzando
Sorve l'ommo, e sorve i bêu;

Impaziente a no se pösa,
A vêu fâ da necessaja,
Che ghe pâ d’ëse qualcosa,
A va zù ch'a spacca l’aja.

Mentre a l’ëa coscì in faccende,
Ghe passò appresso ûn Moscin,
O l’ammïa, ma o no comprende,
O ghe dixe, ma ciannin:

« Dimme un pö, dove ti væ,
« Mosca caa, coscì affannâ?
« Cose diascoa mai ti fæ,
« Che ti cöri invexendâ?

Ghe rispose con baldanza
Quell’insetto indispettïo:
« Grandi affari d’importanza!
« Ti n’hæ d’êuggi! o ti è stordïo?

« Semmo quattro chi occûpæ,
« Ti domandi cose femmo,
« Pezzo d'aze! ti nö sæ?
« Semmo chi che a tæra aremmo.