Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/667

Da Wikivivàgna

Stæ a senti comm’o l'è andæto;
No ve conto zà de föe,
Ma l’istoja a l’è genuinn-a
Do sûccesso a-o Sciö Reginn-a
E ä so bella compagnia.

Prego a vostra cortexïa
A onorâme d’attenzion,
Che prinçipio a Scinfonia
Seguitando o stesso ton;
Ma piggiæve a careghetta,
Perchè a l’è ûn pittin lunghetta.

Doppo quanto v’ho narrôu
Seì che in letto m’eì lasciôu;
Ho dormïo comme ûn sûccon
Tûtta a nêutte e a-o giorno ancon.

Verso seja m’addesceì,
E in ta chinn-a me troveì
Accoegôu comme ûn Puppon;
Pin de borli e de negroî,
Instecchïo, e tûtto doî,
Senza poeime ciù mesciâ,
Senza fiato da parlâ,
C’ûnn-a freve da cavalli,
E ûnn-a famme da camalli.
Ma no poeivo arvî ciù a bocca,
Che ho creddûo d’andâ cö Tocca!

Circondôu da-i mæ compagni,
M’iusordivan co-i so lagni,
No savendo cose fâme:

Quello o voeiva pûrgattâme,
Questa sangue, quello bagni,
L’atro ûn lavativo sûbito....