Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/377

Da Wikivivàgna

Senza stâne a spaventâ,
Che ghe n’emmo da pensâ!...

Gh’emmo o Cholera co-a Guæra
Che van spopolando a tæra,
E atre pilloe da collâ,
Ghe manchieiva a to Cometa!...

Miæ che bûrlo, cäi Lettoî,
Perchè so megio che voî,
Che nisciûn pêu fâ o profeta;
Che son miccie che ne dixan
Çerti Astrologhi arraggiæ ,
E che e cose che predixan,
Mai se son tûtte avveræ.

Mi (a parlâve sccetto e netto)
Fra quegli[sic] ommi no me metto,
Che se possan trovâ puïa
D’ûnn-a stella co-a spassoïa,
Da testâ ch’a posse dâ
ln te I’ ægua pe allagâ,
O di cäsci in te montagne
Pe ascciannâe comme e lazagne,
No ghe daggo guæi creddenza;

Ma per dîla in confidenza,
Ho tramezo carne e pelle
Un timô che pâ che spelle,
E scibben che n’ho e fädette,
Son ciù pezo che e donnette;

Perchè a véddila vegnî
(Comme ho letto, e sentïo dî)
Nêuve votte a noî vixinn-a
Ciù che a Lûnn-a (meno un fî)
Che pittin de stellettinn-a