Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/254

Da Wikivivàgna

236


14
Ognûn vêu imbarcâse avanti,
Tutti vêuan de filo andâ...
Basta. (dixe i Comandanti)
Stæ chi a bordo pe aggiûttâ...
Ghe ne sä per tûtti, amixi,
Pe astallâ tanti barbixi.

15
Eseguïa l’imbarcazion
Da Mameli comandâ[1]
E uffiziali de coêu bon,
E dai Brik spallezzâ,
Andòn quacci comme o gatto
Quando o scöre qualche ratto;

16
E guiddæ dä Man Celeste
Ne-a quæ tutti confidavan,
Senza aveì timô da peste,
Quando meno se o pensavan
Lazzù ä cheita gh’arrivòn,
Presto a Darsena imboccòn.

17
Gh’ëa duî brik e ûnn-a goletta,
A-i quæ dessan l’abbordaggio
Co-a prestessa d’ûnn-a saetta;
Se dà i Tûrchi con coraggio,
Ma ven rosso, comme a coâ,
Do so sangue quello Mâ.

18
Che invexendo!... Chi va a bagno,
Chi se caccia in ta sentinn-a
Chi va addosso a-o so compagno,
Chi pe-i erboi s’arrampinn-a,
Giastemmando comme chen
Per no poeì vinçe i Cristien.

  1. Il Cav. Giorgio Mameli.