Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/198

Da Wikivivàgna


Quando o l'è lesto, o lascia tûtto lì:
A Scimia chi l’ha visto, ghe ven coæ
De fâse a barba cö razô lê ascì;
A s’insavonn-a, e a se dà razoæ
Zù abbrettio ch’a se taggia o collo e a l'ûrla,
E so Patron derrê che riendo o a bûrla.

Oh voî atri che i Grendi pratichæ,
Che a-i so pasti e a-e so scaggie fæ l'amô,
Che ghe fæ da Bûffoin, che i adûlæ
Arregordæve a Scimia cö razô,
Perchè quando ciù meno ghe pensieì,
O tosto o tardi comme lê finieì.


FOA CVI.


A MORTE E O MEGO.


Un giorno a sciâ Cicchetta,
Stanca e frûsta da-o troppo travaggiâ
Per tante stragi e mâ
Fæto pe-o mondo, e voendo sollevâse
Ghe vìgne in coêu de fâse
Tra i so ciù cäi seguaçi,
E quelli ciù capaçi,
O so primmo ministro
Per poeìse a l’occaxon confiâ con lê,
E dâghe i so segretti e i so pappê.

Un conseggio de Stato a fè ciammâ,
A fè bûttâ ûn proclama per fâ intende