Pagina:L Amandoin de Bonasseua lunajo 1858.pdf/86

Da Wikivivàgna

Ch'a l'è a storia d'un compâ
Che ve-a vêuggio un pö contâ:

Dunque gh'ëa tanti anni fà
Unn-a figgia de Milan
Che côö tempo a s'è majâ,
Ma in t'un paise ûn pö fêua man,
Con ûn ommo ûn pö buscietto
E de ciù senza sacchetto.

Sparso a nêuva, s'è sentïo
Sospiâ forte ûn zovenotto,
Un de questi cianzo e rïo,
De ste scimmie da salotto,
De sti cangia careghetta
Co-i mustasci e co-a moschetta,

Ch'o gh'aveìva, fæto a corte,
Se dixeìva, pe-o passôu;
E o s'è misso a cianze forte,
E o s'è dæto pe despeôu,
Perchè allöa ch'a s'ëa majâ
[sic] o l'aviæ segûo spozâ.

Fæto sta che sto Narciso
Doppo forse ûn quarto d'öa
Repiggiando o fatto-riso
Tornò ä solita demöa