Pagina:Esopo Zeneize 1822.djvu/49

Da Wikivivàgna

Giando sempre pe-o giardin,
Lê fà un miggio de camin
Sempre apprêuvo a scorratâla,
Ma o no posse mai piggiâla;

Finalmente a se stancò,
Scun-na rêusa a se posò.
O se scialla o Gardettin,
O và presto là ciannin
In sciâ punta ben di pê,
Quando o fù vixin a lê,
Quaccio quaccio comme o gatto,
Quand’o piggia qualche ratto,
O ghe tiò presto unn'arpâ:
Grin ti gh’è, o se misse a criâ,
O piggiò co-a væspa a sciô,
Ma meschin de lê! Che dô
O sentì, poveo Figiêu!
O gh’arriva fin-na a-o coêu:
A vespassa invenninâ,
A ghe tiò un-na zagoggiâ
Cö sò morscio velenoso
Ch’a tegniva drento ascoso,
Ch’o cazè, buttando un crîo,
Longo in tæra stramortîo.

Oh voi-atri Zovenotti,
Che corrì comme i merlotti
Sempre apprêuvo a di piaxeì,
Che ancon ben no conosceì,