Pagina:Eneide 1895.djvu/41

Da Wikivivàgna

99
Ma a sciabbra che a pesava ciû che lë
A tocca solo Pirro e a cazze in tæra;
Sto chi, poi, mâ edûcoû comme ûn mûatë,
Ö commensa a risponde c’ûnn-a gnæra,
E ö ghe dixe: finiscila braghë,
Vanni a tiâ de corezze sotto tæra,
E digghe a mæ pappà che ö te i agotte,
Ma frattanto, ti vannite a fâ fotte.

100
Ö l’abæra pe ö collo e c’ûn streppon
Ö leva da assettoû d’in sce a banchetta,
Ö strascinna tremante e in strambælon,
C’ûnna man ö gh’acciappa a perûcchetta
E con l’âtra piccando cö squadron,
Ö te ö taggia, ö te ö sgûara, ö te l’affetta;
E cosci le* finîo sto gran sovrano,
Proprio comme ûn strasson, comme ûn babano.

101
Mi vedendo cosci n’ho ciû posciûo
Arvî a bocca e parlâ dall’anscietæ;
Ma tûtt’assemme poi, me* sovvegnûo
Da mæ povia famiggia e de mæ poæ;
Ö l’ea ascì, comme ö re, mezo fottûo
E ö l’aveiva all’incirca a stessa etæ;
Ho pensoû ä mæ casa, aô mæ gardetto,
A mæ moggië che aveivo lasciâ in letto.