Pagina:Eneide 1895.djvu/40

Da Wikivivàgna

96
Ecco intanto Polite, ö caga in nîo,
Ûn bello zovenetto pin d’arzillo,
Ö se vedde arrivâ, fûto, scorrîo,
Da Pirro, che ö ghe vûeiva fâ ö bacillo.
Questo chi che ö l’aveiva za ferîo
Co-a fûtta in corpo d’avei fæto pillo,
Ö continûa a piccâ, scinchè ö meschin
Davanti ai so parenti, ö tîa ö gambin.

97
Priamo a sta vista ö nö se* ciû tegnûo,
Benchè vegio, impotente e podagroso:
A brûttô* mandilâ, becco fottûo,
Siôto, vile, rûffian d’ûn pigoggioso,
Ö ghe sbraggia, n’aviæ mai ciû credûo
Che ti pöesci ëse tanto assimentoso!
Ti æ tanta prepotenza e tanto chœû
D’ammazzame in sce a faccia i mæ figgiœû?

98
Achille to pappa*, scibben che ö fosse
Ûn nemigo e ûn batoso comme ti,
Quande g’ho domandoû d’Ettore e osse
Ö l’ha reise e ö l’ha avûo pietæ de mi;
E ti invece, brûtô, ti fæ de mosse
E de ciû ti me bûrli? acciappa chi,
Ö tia fœûa a sciabbra e ö te g’asbria unn-a botta,
Destegando corezze pe desotta.