Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/492

Da Wikivivàgna

non fa ne dixe: no me crao ch'o posse scampâ ciù dôe ore.

Ott. Possibile s'o l'è sciortîo de chì san e salvo un momento fâ?

Tib. Comme? ro sciô Fabriçio mœure? oh questa sì chi è brutta per tutti!

Pasq. Meschinetto o l'è arrivao int'ra sò camera, ch'o se strascinava re gambe aprœuo: o s'è cacciao sciù ro letto abbandonao, sença força, con re braççe rédene, e sença sciao. Tutt'assemme un-na soffocaçion gh'ha fæto perde ro respiro; e con tutta l'assistença che gh'ho fæto, o l'è restao sença sentimenti, senza parolla, senza polso.

Ott. Meschin de mi! son desperao. Tiburçio ti l'hæ ammaççao: ti n'è caoza ti dra sò morte. Ti hæ vossúo sforçâ troppo re carte.

Tib. Mi, sciô Ottavietto? non ho avuo mai intençion de pregiudicâro d'un'ora de vitta. Se me son immascarao sotto ra figura dri sò nevi, l'ho fæto per fâve piaxei à voî.

Ott. Basta: non se perdemmo d'an-nimo, perchè non è questa ra primma votta che l'hemmo creduo morto, e ch'o n'ha misso de l'ansietæ.

Pasq. Per mi, non ghe daræ un-na da quattro dra sò vitta; e s'o l'arriva à scampâ un'ora, o fâ ciù che Carlo in França.

Ott. Ah caro Tiburçio! desgraçia ciù grande