Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/372

Da Wikivivàgna

Mon. Perchê o l'ha inzegno, o l'ha bon gusto, e o ne sa fa uzo dri dinæ. Basta ch'o l'agge dexe doppie; o non quieta ni giorno ni nœtte finchè o no re agge mariæ.

Bert. Bravo! questo o l'è ro frûto dro bon exempio, e dra bon-na educaçion, che se dà a ri figgiœu; ma mi mœuro d'impaçiença de dâghe un abbraçço andemmo, Monodda.

Mon. Ve credeivi ch'o foisse in casa? o non gh'è miga!


SCENA XII.
QUINTILIAN, BERTO, E MONODDA.

Quint. Monodda, ve salúo, e ra compagnia.

Mon. Sciô Quintiliano, ve son scciavo (a parte). questo o l'è un birbo d'usuraio, chi piggia lê ascì ro tempo a propoxito per vegnî a çercâ dinæ.

Quint. Orsciù, son tosto stuffo de vegnî ogni giorno a çercâ vostro patron, sença mai poeighe parlâ, e sença mai poei scœuve ri mæ dinæ, mi ve protesto che se doman o poidoman non son pagao, ro façço ficcâ in gattorbia.

Mon. Aora si che ghe semmo!

Ber. Cos'è st'intrigo?

Mon. Non ve sciarattæ, che ve dirò tutto.

Quint. Parlerò mi sença tante frange. Sò pa-