Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/36

Da Wikivivàgna

Fab. Così va ben? Ahi, ahi, ahi.

Tib. Aora sei deventao mêgo voî assì, e mi non ho mai avúo altra patente.

Fab. (a Valerio e Luchino) Che diavo d’ommo m'avei conduto chì?

Val. Zà v’hò dito ch’o l'è buffon e meza gaggia.

Fab. Sì? ma mi ro manderò in sciù un-na ciatta con re sò buffonarie.

Val. Sciô Patron, no ghe stæ à fâ ponto sorve, ch’o l’ha fæto per demorâ.

Fab. Queste demore no me piaxan.

Tib. Sciô Fabriçio, ve domando perdon dra libertæ che m’ho piggiao...

Fab. Ve son scciavo.

Tib. Me ne despiaxe...

Fab. No gh'è ninte.

Tib. Dre bastonæ...

Fab. Non gh’è mâ.

Tib. Ch'ho avúo l’ónô de dâve.

Fab. No ne parlemmo ciù, sciô magnifico. Vegnimmo à quello chi premme. Mi hò un-na figgia afflita e tribolâ da un-na marottía stravagante.

Tib. Me rallegro infinitamente, che vostra figgia agge besœugno de mi, e desidero che n’aggæ besœugno voî assì con tutta ra vostra famiggia: per fâve conosce ro desiderio che hò de servive.