Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/302

Da Wikivivàgna


Lean. Benissimo.
Mon. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L'è giusto chi o Poære do sciô Ottavio, començerò da lê zà, che o se presenta per o primmo. Andæ via tutti doî (a Ottavio) e voî avisæ Tiburzio chi stagghe pronto a fâ o sò personaggio comme và (via).


SCENA VIII.
ARGANTE, MONODDA.


Mon. (a parte) O l'è là co và ruminando (additando Argante).
Arg. (credendosi solo). Avei così poca considerazion, e così poca conduta! de buttase in un imbaraçço come questo! ah, zoventù impertinente!
Mon. Sciò Argante ve son servitô.
Arg. Addio Monodda.
Mon. Voî a quello che veddo andæ sempre pensando all'intrigo de vostro figgio?
Arg. T'asseguro, che son in tre furie!
Mon. Sciô Argante, a nostra vitta a l'è un magazzin de malanni, e de miserie, e de traversie, a re quæ bezœugna sempre stâ pronti, e apareggiæ, e non me scorderò mai quello, che ho sentio dî un-na votta da mæ messiavo.
Arg. Cose dixeivelo?