Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/116

Da Wikivivàgna

à domandâ giustiçia à ro Magnifico Poistæ. Ho zà dæto ra mæ querella.

Pat. In effetto quello che o l'ha visto, ghe farà façilmente credde, che Martin sæ morto; e per fortun-na ro Sciô Ghigermo s'è accuzao da lê mæximo. Bezœugna confessâ, che questo Vilan o l'è un furbo, un mascarçon, o ne ha scapollao continuamente, mi mæximo, che son solito à burlâ ri âtri... Ma ghe perdon-no, se per mezo dra sò astuçia posso mariâ mæ figgia con un ommo ricco.


SCENA V.
Poistæ, Coletta, Patella.


Poist. Cos'ho sentío! povero garçon a l'è ben stæta un-na morte non aspetâ.

Pat. Tutto ro paeize n’è zà informao! oh, re desgraçie comme arrivan in un momento!

Col. Hi... hi... (piange.)

Pat. Povera zovena! questo sarà un guao grosso per ro sciô Ghigermo.

Poist. Ve farò giustiçia...non ve dubitæ: non cianzei: quietatevi, ragazza, e non piangete.

Col. Ah ah, o l'era ro mæ sposao. Ao ao ao. (piangendo)

Poist. Consolæve, che o non era ancora vostro marío.