Pagina:Chittarin zeneize 1881.djvu/151

Da Wikivivàgna

BRINDIXI 1



Doppo aveì sentïo sûnnâ
L’armoniosa arpa d’Alescio,2
No dovieivo ciù parlâ
Per schivâ a taccia de nescio,
E fâ tanti menissetti
Da chittara e di speggetti;

Ma a bontæ de chi me sente
A l’é grande immensamente,
Ché l’ho zà sperimentâ,
E a saviä sentî e soffrî
A mæ Mûsa descordâ,
Onde piggio ciù coraggio.