Pagina:Chittarin 1772.djvu/156

Da Wikivivàgna

Che ghe voreiva poco à indovinâra,
Che averæ Zena conosciúo re rære
Qualitæ de Negron, e ra Coroña
Avræ dæto à ra sò degna persoña.

15
Bastava veiro, per restâghe scciavo
Dre sò boñe manere,
Osservâne re pratiche e ri amixi,
Odî dro zove bravo
Re massime severe
Temperæ de sorrixi,
De barçellette e baxamoen à tempo,
Con çerte graçie naturæ sincere
De burlattâ, ni fâse mai nemixi:
Savei, comme o spendeiva ro sò tempo,
Trovando à ogni studio e lœugo e tempo.

16
Ho inteizo assæ. Torno à ro mê portante:
Remonto e ro speroño.
De botto zù per Arno in mâ me trœuvo:
Vózo spalle à Levante:
Sercio e Magra abbandoño,
Portovenere aprœuvo.
Zà son a Portofin, zà ro Bezagno
Veddo da lonxi: zà à Ballin raxoño
De quanto ho visto, e dro piaxei che prœuvo
D'aveimero piggiao meistro e compagno,
D'un Prinçipe a parlâ si bon e stagno.

Figgia d'un chittarrin, cançon Zeneize,
Vatte à mette à ri pê dro Trono, e quieta
Sença pretende aspêta
Solo un œuggiâ corteize.