O Cicciollâ 1930/Un sensâ

Da Wikivivàgna
O Cicciollâ de Aostin Brun
Un sensâ
lasciòu inalterâ a grafia do "Cicciollâ".
[p. 92 modifica]
Un sensâ


Oh bon giorno, sciö Tognin
E com’aela stamattin?
Attechì! mi ve salûo,
Non v’aveiva conosciûo:
Za, seî ben, sendo bûscetto,
Manca a vista.
                           Meschinetto!
E a quest’oa za per Savonn-a?
Ho da vedde ûnn-a personn-a
Che, figûaeve, a m’ha da dâ....
Sciä se fasse allöa pagâ,
Ma sciä vadde ben tappôu
Che a-e montagne ghe nevôu,
Benchè osciâ sciä seggie ardïo,
Porte, drito e regaggio.
Stamattin voî me burlûe....
No, protesto in mae veitae
Che de vista sciä sta ben:

[p. 93 modifica]

Se sciä stava là a Cûggen
Sciä no stieva forse megio;
Poi, se in casa sciä gh’a o spëgio,
Sciä l’aviâ verificôu.
Un apposta n’ho acoattôu,
Pe porreîme a barba fâ
E i treî södi risparmiâ....
A di o vëo no me lamento
Perchè forte ancon me sento,
E o mae stêumego o l’è bon.
Zovenotto sciä l’è ancon.
Oh poi questo.... ma per bacco,
Voeî na preîsa de tabacco?
Sciä pâ ancon do primmo peî,
Gianco e rosso comme ûn maeî;
Quando chi mi l’ho trovôu
Pe sò nêvo l’ho piggiôu.
Solo quello che o m’attrista
L’è o difetto da mae vista;
A-o restante no gh’ammio
E ho speranza e fede in Dio.
A sò etae çaerte personn-e
Manco a rësise son bonn-e:
Mi conoscio ûn mae vexin
(Che o l’è o poae da sciä Manin)
Pin de ciaghe e de malanni
E o l’ha appenn-a çinquant’anni!
Se sciä ö vedde o l’è ûn veggiûme,
Manco bon a smorzâ o lûmme.
Ö so ben che o ghe n’è tanti,
Che han di doî da tûtti i canti,
Tosce, sciatica, opprescion
Polmonare, convûlscion;
O sò naso o pâ ûn preggin
D’ûnn-a vasca senza fin;
Quando mostran e zenzîe
Senza denti ve fan rïe,
No l’è vëa?

[p. 94 modifica]

Sciä dixe ben,
Sciä sta megio che a Cûggen
Vosciá i denti sciä l’ha tûtti.
Parte belli e parte brûtti,
Ma son forti, e ne-o totale
Sievan degni d’ûn legale
Bravo, bravo, sciö Tognìn,
Sciä l’è allegro stamattin;
Non ostante i settant’anni
Sciä l’è privo de malanni,
E, se fusse comme lë,
Mi vorriae piggiâ moggê.
Fantin sciä no sta ciû ben
E a majâse ghe conven;
Sciä l’è solo, e sciä l’è ancon
N’omino forte e n’ommo bon:
Ghe n’è tante....
                      V’assegûo
Che majâ no m’ho vosciûo
Tante notte, e fieva rie
Se aoa ancon....
                              Sciä no gh’ammïe
Coscì solo o no conven
Che ciù a longo sciä se ten;
No saieva ûn passo bratto,
A moggê a ghe pêu dâ aggiûtto
E a-o pêu sola consolâ
Se sciä avesse ûn pö de mâ.
Voî dî ben, ma a quest’etae
Ciû nisciûnn-a me vorriae..
Sciö Tognin sciä se ne rïe,
O so mi onde mette e dïe
Gh’è dûnn-a vidua....
                                      Ma per bacco.
Voeî na preisa de tabacco?
Sciä me-a dagghe e.... ghe dixeiva
Che ûnn-a vidua o ghe saieiva
Adattâ proprio per lë....
Ghe a proponn-o per moggë.

[p. 95 modifica]

Lë de tûtto a ghe sa fâ,
Lëze, scrive, cuxinâ,
Cûxì a röba, lavâ i piatti,
Fâ de braghe e atri ravatti....
E a l’ha ancon discreta etae,
Quarant’êutto anni passae....
A l’è forse.... ma per bacco,
Voeî na preisa de tabacco?
Mille grazie e.... (in confidenza)
Sciä l’avieva a preferenza....
Comme â ciamman?
                                        Fortûnin,
Bello nomme, sciö Tognin!
Bello proprio.... ma per credde
No-a porrieva dunque vedde?
A sta là in t’ûn carroggetto,
Sciä se tacche chi a brassetto.