Due brocche de viovetta/Verso a lûxe

Da Wikivivàgna
Due brocche de viovetta de Carlo Malinverni
Verso a lûxe
ed. www.liberliber.it 2010
[p. 73 modifica]
Verso a lûxe


Ebben, a dîlo no pä miga vëo!
A questi tempi, gh'é da gente ancon
che a discorrî do libero pensciëo
ghe ciappa ûn barlûgon.

e tremman tûtte, comme a-o ventixêu
tremma a fêuggia dell'arboa: in veitæ, fan,
ciù che atro, compascion: - coscì i figgiêu
han puia do barban:

pe sta gente, a parolla "libertæ"
a porta drito drito a cà do diao:
arreixæ a-o schêuggio do "fava mæ poæ"
"dixeiva mæ messiao"

lö no vêuan che s'illûmine o sentê;
e se veddan chì e là quarche barlûmme,
se dan dattorno, co-e moen e co-i pê,
a fâ da moccalûmme:

lö, vorrieivan che a mente, che o çervello,
lö vorrieivan che l'Ommo chi é nasciûo
pe-a libertæ, innorbïo comme ûn frenguello,
o stesse sempre a-o scûo,

[p. 74 modifica]


e ch'o l'andesse in gïo sempre a taston,
comme ûn figgiêu quando o zêuga all'orbetto:
cöse importa s'o piggia ûn strambaelon?
ghe son lö a dâ braççetto.

Ma o tempo l'é passôu che Berta a fiava:
aoa, sta gente a l'ha perso o scigoâ;
no gh'é ciù a-o mondo ûnn-a testa de rava
che a-o scûo vêugge restâ:

e libero o pensciëo – ninte ciù o ten –
o vêu da lûxe e o va, – cö stesso amô
dell'aquila, che s'arsa in äto ben
co-i êuggi fissi a-o sô.