Pagina:Ricci 1080-2.djvu/18

Da Wikivivàgna


11.
Tanto sodi i lavoi
femmo nuoì, che prò ve fan,
che se in man ri piggiè vuoì
belli driti ve ghe stan
e ben v'impan l'oeggio, e man
se ri veì, se ri tocchè

12.
Un bon pezzo, e scapparon
nuoì pre mostra ve portemmo
d'esto nostro lavò bon
e mandavero voggiemmo
e da puoè ve ro faremmo
sempre muoè d'esta bontè.

13.
No tessemmo à massi nuoì
fì de stoppa, ò canevetta
ma tessemmo fin lavoì
che vuoì sotta v'usè mette
e in tri forsè, e in tre cassette
ri lavoì vostri chiavè.

14.
Sodi son de i atri ciuue
ma pastosi restan puoè
che à portari à carne nua
gustan tanto in letto, e fuoè
che a re carne belle suoè
vorreì sempre lavoi tè.

15.
Ma da viegio un lavò s'ha
teneretto, e apendegoù
che bonn'overa non fa
e in man pende allandrigoù
ni muoè viegio è ben tescioù
che ben strenze o no puoè muoè

16.
Perche un vegio bravo assè