Pagina:Resveggin 1845.djvu/10

Da Wikivivàgna

Ghe rinneuvan a vixion!
Presto ö ciamma duì mainæ,
O ghe mostra co-ö so dìo...
Cose?... O lumme o l’ëa spario!!!
I mainæ quella ciammata
L’han piggiâ per uñ’alzata.
Barbasciuscia! No-ö creddeivan
Forse manco se ö veddeivan!

Cao Colombo! Chi peu dî
Chi peu solo immaginâ
Quante peñe, quanti doî
Quella neutte a t’è costâ!
Quante votte a-ö Çe voltou
Con preghee ti l'l stancou!
Quante volte a Dio ti æ dito
Se no gh’è un mondo a scrovî
Fæne un presto, fælo fîto,
O levæme da patî!

Ma veddieì che tanta fede
A n’andià senza mercede! —
Spunta ö giorno e... Tæra!! Tæra!!
Sentì criâ, Tæra risponde!
Un mainâ l'atro ö l'affæra,
O ghe mostra i monti e e sponde!..
Gh’è chi cianze, gh’è chi cria,
Chi se baxia, chi s’abbrassa,
Chi se spuncia, chi se tia
Pe-a coverta, chi se sbrassa
Sciù pe-e corde, e chi fra i atri
Incommença un Gloria patri,
Chi ö Tedeum, chi a Salve o l'Ave;
Ciæo dall’uña all’atra nave
Se veddeiva, se sentiva
Criâ da tutti: evviva! evviva