―58―
caroggio o saccie cose o l’é bon a fâ... comme o tratta, e vorriæ ëse santa se in sta casa gh’intra ciù ûnn-a serva.... sciä me stagghe allegro (via).
Pip. Ma no, ma no... stæme a sentî.... sciö Nicolla sciä l’ha fæta grossa! e sciä meritieiva che ä lasciasse andâ... ma vêuggio ancon provâme a mettila in raxon (via dietro Rosinn-a).
Nic. Ma in mæ davveì me tocco pe vedde se ghe son. Cose me succede! Cose ve sätôu de mettime in ti pê sto scavizzo... de portämelo chi?
Man. Mi?
Nic. Scì, voî. Se no me-o portâvi in casa, da lê o no ghe vegnîva.
Man. Ma n’eì sentïo che o s’é invitôu da lê?
Nic. Ma o l’éa chi con voî... e voî ö conosceivi...
Man. O conosceivo se pêu dî ciù de vista che atro. L’ho visto stamattin a messa, o m’ha abbordôu e o no m’ha ciù lasciôu andâ. Quando l’eì visto voî, l’éa zà d’öe che o me sciûgava e tavernelle.
Nic. Aoa coscì sæi contenti tûtti, a serva l’ho mandâ via (con stizza).
Man. Ma se no gh’éa bezêugno de fâ tanto sciäto... zà mi no gh’intro, no ghe vêuggio intrâ... semmo sempre stæti d’accordo, e manco per queste bæghe rompïemo a relazion.