Sâta a-o contegnûo

Pagina:Piggiâse o mâ do Rosso o cartâ 1877.djvu/60

Da Wikivivàgna
―55―
e bezêugna che sciä l’ûse tûtta a prûdenza.
Nic. (oltremodo sorpreso) Ma mi ho puïa che sciä bûrle...
Man. (Aoa se dan).
Pip. No, ghe o diggo perchè creddo d’ësighe amigo e perchè sciä no fâççe de brûtte figûe. Intanto so sêu a l’ha zà piggiôu o punto... anchếu o doman sciä se troviâ compromisso davanti ä figgia... e pe ûn’ommo anzian comme voscià che o doviæ dâ bon exempio.....
Nic. (frenandosi) Ah scì neh!
Pip. Ma segûo... sciä va a çercâ o mä comme i mëghi, ma dove sciä l’ha o sæximo, o cervello?
Nic. Oh! a-a fin di conti poi, no so per cose voscià sciä me vêgne a dî de ste cose...
Pip. Ghe vêgno a dî perchè me rincresce che sciä se fâççe mincionnâ... perchè ghe son amigo...
Mic. Ma che amigo d’Egitto! mi no g’ho mai dæto tanta confidenza.
Pip. Questa a no l’é ûnn-a bonn-a raxon.
Man. Ma sciä finiscian! pë ûn tocco de serva s’ha da fä tanti cæti!
Nic. (a Manuello). Aoa sätæ a mezo voî ascì?
Man. Mi no säto a mezo ninte, diggo solo che se fosse a-o vostro posto, sæ zà ûn pezzo che me sæivo levou d’in te pèste... se avesci piggiôu ûn servitö invece d’ûnn-a serva...