Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/787

Da Wikivivàgna


Chi g’ha ûn gûsto prelibôu
O l’è o majo delicôu,
Che a moggê de bella grazia
D’andâ a-o ballo a n’è mai sazia.

Chi tripûdia e loda o Çê
A l’è ascì a brava moggê
Da so majo abbandonâ
Pe andâ sempre a deslögiâ.

Chi se scialla i povei poæ,
Chi ghe gode e povee moæ,
Che no pêuan fâse obbedî
Da-i so figgi, nè tegnî
E che i veddan naufragâ
Ne-i piaxeì de Carlevâ.

Carlevâ o l’è terminôu,
E mi ascì che v’ho seccôu....
Ma no vêuggio arvîme conti
Con i Matti, che son pronti
A piccâ abbrettio legnæ
(Che no son pan pe-i mæ denti).

Matti cäi, no v’arraggæ,
Se no seì ancon contenti,
Andæ a fâ o resto a Milan,
Lazzù gh’è o Carnevalon;
Ma portæve do bon pan,
Che gh’è o companægo bon.
A-o ritorno ne parliëmo:
Bonn-e fighe.... se veddiëmo....
Chi sa forse, cö laccion.