Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/708

Da Wikivivàgna

Finalmente se dè fondo
In quelle ægue Sabazziali
Donde ecchezza sempre e spira
Do Chiabrera o nomme e a lira,
Controllæ, imbraghæ e sbarchæ
Comme e mercanzie avariæ!..

Ahimè mi!... appenn-a chinnôu,
Me son parso rinasciûo...
Fesci ûn säto sbardellôu,
Che son cheito zû buccûo,
E me son tûtto nissôu!...

Presto a tæra (a ûzo donnetta)
Ho baxôu e rebaxôu,
E g’ho fæto ûnn-a croxetta!...

Me son fîto in pê sbalsôu,
N’ho parlôu con barba d’ommo,
Son andæto drïto a-o dommo
A Madonna a ringraziâ
Pe-a burrasca sûperâ;

Un laghetto ghe lasceì,
Ch’ëo l’immagine parlante
D’ûnn-a vivagna ambulante,
Scuavo pëzo che i fossoeì!...

Mi n’hò visto atro che pægua,
Sempre ho visto corrî l’ægua,
Ho sentïo giastemmâ l’ægua,
E perseguitôu dall’ægua
Son andæto da ûn Fornâ,
Me cacceì drento do forno;
Ghe son stæto tûtto o giorno,
E no poendo mai sciûgâ,
Me son fæto abbeschêuttâ!...
Per poeì fâ a Zena ritorno.