Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/640

Da Wikivivàgna

Se retiavan con sbraggiâ:
Ahimè mi! ... aggiûtto, Mainæ!
O l'è qualche Pescio can!...

Mi restôu senza perrûcca,
Per no magagnâme a Sûcca,
M’ëo fasciôu c’ûn baraccan,
E scorrindo quello can
Coscì tûtto imbacûccôu,
Pe ûn Fantasma m’han piggiôu;
Scappa, criòn, l'è chi o Barban!
E in te stanze se serròn,

Finì poi questa scappata
De mi e o can c’ûnn-a risata:
Stæ a sentî che ven o bon.

Quando a bordo tûtti son
(Meno tanti disertæ,
Perchè s’ëan troppo demoæ)
Tiòn sciù l'àncoa, e in to virâ,
O che a sabbia a l’ëa cresciûa,
O che l’ægua a l’ëa mancâ,
Se fa ben brûtta figûa,
O Vapô no pêu ciù andâ,
Paffe... o resta lì arrenôu!...

D’andâ a picco m’ho stimôu,
Ommi e Donne sollevæ
Dâse paxe no se poeivan,
De negâ tûtti creddeivan,
Che veddeivan i Mainæ
Corrî tûtti invexendæ,
Dâse di pattoîn pe-a testa,
E che o Comandante o resta
Pensieroso... finalmente
O ghe dixe ... allegramente,