Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/615

Da Wikivivàgna

597

E seguîme con coraggio
Ne-o domesticoViaggio,
Ch’o riusciâ ûn pittin lunghetto,
Perchè devo andâ adaxetto,
Ma o serviâ pê instruî, e per fâ
Cianze, e rïe.... dunque bägiâ.

Un mæ Amigo fêua o l’aveiva
De roscinn-e da impiegâ
O me scrisse ch’o vorrieiva
Un bon stabile accattâ.

Ghe n’aveivo giûsto a-e moen
Un a prexo, e bello ben,
Ghe o progetto, o l’è aççettôu,
Resta tûtto combinôu,
Salva a vixita, o spedisce
Da Bologna o so Fattô
(Chi ëa Zeneize) o comparisce
Vestïo comme o sciö Dottô
Con perrûcca, lasagnette,
Codegugno neigro, e ghette
Cô de prûxa, ûn cappellasso,
Olim neigro , sotto o brasso,
Canna d’India lunga in man,
E relêujo cö dindan ;
Ommo allegro, e de bon coêu,
Ch’o l’ëa a nomme Don Grighêu.

Doppo qualche complimento
Se fissò l’appuntamento
D’andâ a vedde all’indoman
Quello scito ûn pö lontan;

Dîto, e fæto; se veddemmo
Sotto a Lögia, e se mettemmo