Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/610

Da Wikivivàgna

592

Unn-a raffega de vento
A me porta via a perrûcca,
A gïa tûtto o bastimento,
E se và a pösâ in sciâ sûcca
De l’Invalido a-o timon,
E co-a borsa chi pendeiva,
A ghe tappa l’êuggio bon!....

Mi cianzeivo, e quello rieiva
Con di sempre:bon!... très-bien!
Ma o no ghe veddeiva rien!
Senza poeisela levâ,
Nè mi poeimela piggiâ!....

Se chi poëse fâ a pittûa
Do Françeize imperrûccôu,
De Reginn-a a testa nûa
In te corde ingarbûggiôu,
Faivo rïe finn-a i pollin;

Restôu lì senza perrûcca,
Fra o gran fûmme, o vento e o spruin,
Se m’è magagnôu a nûcca,
E toscivo che m’arvivo!!...

Eo zà ciù morto, che vivo,
Aspëtando ogni momento,
Che s’arvisse o bastimento
Per negâ co-i Passaggê!...

Quando s’arve in cangio o Çê,
E se mette a dilûviâ
Con gragnêua ben allevâ,
Lampi, e troîn da fâ stordî!...

Figgi cäi, ve lascio dî
Se resteì ninte appullôu,
Che ciûveiva in sciö bagnôu!....