Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/578

Da Wikivivàgna

560

A-o dessert no se mincionn-a;
Trêuvan tûtta roba bonn-a ,
E se fan boccoîn zûadïe,
Che se leccan finn-a e dïe!
Resta all’ûltimo a tovaggia,
Ch’a pâ ûn campo de battaggia!....

A sentî a guæra finïa
Che invexendo e ciarlaxïa!
Che çeimonie e complimenti!
Han o Galateo ne-i denti,
E con l’êuggio chi ghe brilla
E a gambetta che vacilla.
Ne-o Caffè se va a fâ o resto,
Che taxiö per fâ ciù presto,
Ma o l’è quello che ghe vêu
Per levâ a muffa da-o coêu,
Perchè in tanta pippinêa
D’ommi e donne sciagagnæ,
Se no foîse a bonn-a cëa,
C’ûn pittin de societæ,
Per scacciâ a malinconia
E dâ ûn diverscivo a-o tedio,
Se piggieiva ûnn-a maottia,
Se creppieiva da-o rimedio,
Perchè i fanghi, e doccie e i bagni
No son troppo boîn compagni,
Stancan, snervan, fan seccâ
I polmoîn da-o troppo sûâ,
E l’è megio ûn disnâ bon:
Addio: torno in to ballon.