Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/48

Da Wikivivàgna

Oh voî atri Zovenotti,
Che corrî comme i merlotti
Sempre apprêuvo a di piaxeì,
Che ancon ben no conosceì,
Imparæ da quest’istoja,
E tegnîve un pö a memoja
Che ben spesso e cose indoæ
Son de drento avvelenæ.



FOA XII.


O LÔ E O BÆ.

Un Agnello paxe paxe
Con ûn Lô di ciù affammæ
Ean bevendo a-o stesso fiûmme,
Mezi morti dä gran sæ.

L’Agnelletto o l’ëa de sotto,
Vêuggio dî contro a corrente;
O Lô in cangio o l’ëa de d’äto,
Che vêu dî verso a sorgente;

Ma sciccomme de mangiâselo
O l'aveiva ûnn-a gran coæ,
O çercò tûtti i pretesti
D’attaccâ bæga cö Bæ:

E per cose, mascarson!
(O ghe prinçipiò a sbraggiâ)
Ti m’intorbidisci l’ægua,
Che a ven tûtta impätanâ?