Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/292

Da Wikivivàgna
1823
*

Oh comme s’è ingûggeito presto l’anno passôu!
I giorni comme e sëxe s’emmo despigolôu!
E fra o timô e a speranza, o gôve e o tribolâ,
Emmo passôu i meixi giûsto comme a bägiâ.
Ogni anno manca l’eûjo, consûmma a lûxernetta,
E andemmo senza accorzise incontro ä sciâ Cicchetta,
Vegia brûtta tûtt’osse, che con a so scurriâ,
Bezêugna arvîghe a porta, quando a ven a piccâ;
Nisciûn ghe pêu fâ o sordo, nobile, oppû plebeo,
Poveo, ben stante, o ricco, ghe l’arvan tûtti a reo;
E quando a no pêu lê a manda in sûpplemento
I terremoti, i fûlmini, o fêugo, l’ægua e o vento,
A pæsta, a famme, a guæra, i meghi, i carlevæ,
I chêughi, l’avarizia, pochi, o troppi dinæ:
Aomanco a rispettasse i ommi grandi, o almeno
Vivessan ciù che i sciolli! ma no, che campan meno:
Pâ, ch’a se ghe diverte, Canova a s’ha piggiôu,
Primmo scûltô, e Cotugno, so gran nemigo zuôu;
Ma lô son immortali, e viviän sempre a-o mondo
Ne-e tante opee lasciæ do so saveì profondo;
De noî cose se diä?... ma no profetizzemmo,
E senza perde tempo do Vintitreì parlemmo.