Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/273

Da Wikivivàgna
1818
*

L'anno vegio, grazie a Dio,
Ben o mâ l’emmo finïo;
E scibben, che questa Stæ
Ciù ûn pittin moimmo dä sæ,
Ch’e Petecce voeivan fâne
A bûrletta d’ammassâne,
E a-o so solito o Villan
O cianzeiva zà a-o Patron
Che no gh’ëa faxêu, nè gran,
Nè baccilli, nè granon,
Ch’o l’aveiva puïa do coin
Chi brûxasse a frûta e o vin,
Ch’e castagne ghe crovavan,
E che i oive ghe seccavan,
Ch’e patat. . . ma, Dio lodôu,
Ninte poi s’è ciù avverôu,
Che de tûtto gh’emmo avûo
Pe ûn pö d’ægua ch’è ciûvûo.

L’insaziabile Villan
Raccûggeito o l’ha do gran,