Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/213

Da Wikivivàgna

23
A parlata do Bêu fesse imprescion
In quella bestialiscima adûnanza,
Tûtti crion: bravo! evviva! o l’ha raxon!...
Doppo de lê adaxettin s’avanza
A Pégoa, e abbandonando a soggezion,
A disse: « Zacchè posso aveì speranza
« D’aveì giûstizia anchêu, stæ ûn pö a sentî
« Cose soffro dall’Ommo, e inorridî:

24
« L’ommo o me taggia a lann-a ogni pittin
« Pe riparâse o freido, e per vestîse;
« Tûtto o læte o me spremme da-i tettin,
« Levandoo a-i mæ figgiêu, per ben nûtrîse,
« Sotto i êuggi o me i scanna ancon piccin,
« O se i chêuxe, o se i mangia! ah ciù infeliçe
« Bestia no gh’è de mi!.. gran Re, pietæ!
« Pûnî ûnn-a votta tanta crûdeltæ.

25
Se tûtte e gravi accûze pronûnziæ
Contro i Ommi dovesse aoa contâ,
Un meize de bon tempo ghe vorriæ:
Atro no se sentiva che çittâ
Inscidie, Tradimenti, Crûdeltæ,
Veleno, Ferro e Fêugo pe ammassâ;
Tûtto se nominò, se n’inventò,
E quello ch’ëa de veo s’esagerò.

26
Un Cûcco vegio, pin de pellisson,
O sätò a mezo, o disse: « E cose fæ?...
Me pâ che ne n’avanze de raxoîn
Per voeì de drito a nostra Libertæ!...
Bezêugna annichilâ questi birboîn
D’Ommi, che son nostri nemixi zûæ,
Circondæme de lûmmi, forza, ûnion,
Versiö o mæ sangue?... e fö a Rivolûzion.