Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/155

Da Wikivivàgna

I êuggi sempre in gïo, mai fermo in sciä carëga,
Un pö o giastemma Cristo, da lì a ün momento ö prega;
O baxa aoa ûnn-a carta, o rie, da lì a ûn pittin
L’addenta, sguära o masso; e rompe o tavolin;
Se o perde o l'è ûnn-a furia, se o guägna o se lamenta,
Che ghe pâ poco o guägno, de tûtto o s’impazienta;
Da nêutte o ne fa giorno, pizaggia per mez’öa,
Sempre co-a bocca amaa, mangia poco e divöa;
Sûccido de giancaja, vestî pe-o ciù sguarrôu,
Co-a barba meza fæta, sempre despëtenôu;
Fantin insopportabile, se o l’ha moggiê e figgiêu,
No ghe sovvegnan manco, solo o l’ha o zêugo in coêu;
Tiranno de lê mæximo, chè a forza de zûgâ
Perde i dinæ e a salûte, e va a finî all’ûspiâ!...
Questo o non è o ritræto, ma un sbosso, ûnn-a maccietta
Di Professoî do Goffo, di Dæ, Maccâ e Bascietta.
Tegnîvelo a memoja, se voeì zûgâ, figgiêu,
Gh’ei l’Oca, l'Ambo, o Zielo, ma sempre de pignêu.


FOA LXXXII.


A CIOSSA, I POLLIN

E FIGGIE E A GOVERNANTE.

Unn-a votta in t’ûn giardin
Gh’ ëa ûnn-a Ciossa co-i Pollin
Sparpaggiæ de fêua do nïo,
Che gh’andavan tûtti in gïo
A raspâ dov’a raspava,
A pittâ dov’a pittava,