Pagina:Malinverni C. Bolle de savon 1921.pdf/156

Da Wikivivàgna

Tûtt'assemme a me sbraggia: tra duî giorni l'é i Santi,
fra treì giorni l'é i Morti.... i nostri Morti!... quanti!...
i morti pe l'Italia… Che debito pe-i vivi!
aççendemmo i mocchetti: - sciù che mi canto: - scrivi. -

I emmo visti partî pin de vitta e zoentù…
ëan bûlli... e no-i veddiemo.... no-i veddiemo mai ciù!...
Che bello sangue! o nostro bello sangue italian;
no sangue blêu, ma sangue rosso, chi bogge: - san.
Han lasciôu tûtto; han daeto l'addio - l'ûrtimo addio!
ä sò casa, a-i parenti, ä famiggia, a-o sò nïo.
I emmo visti partî pin de vitta e zoentù...
ëan bûlli... e no-i veddiemo, - no-i veddiemo mai ciù!

Ah, i nostri eroi! - se almeno v'avescimo a Staggen
pe poeive dî cianzendo: - ne sovven!... ne sovven!...
ah, i nostri morti eroi! - se almeno tûtte e scioî
de Zena, da rivëa, poescimo däle a Voî!...
ah, i nostri santi vëi! - che grosso dô de chêu
no poeì vegnî a trovâve portando l'öffisiêu!...
I emmo visti partî pin de vitta e zoentû...
ëan bûlli... e no-i veddiemo.. no-i veddiemo mai ciù!

Ma finchè l'ava a-e scioî l'amê a domandiâ,
finchè e çigae vivian de lûxe e de rozâ,
ma finchè a-o sô de lûggio se fajâ d'öu o gran,
e saa chi mêue pe-a patria portôu in parma de man,

156