Pagina:Gazzo.divina.comedia.1909.djvu/68

Da Wikivivàgna

79 Tanto m’ aggradda o tò comandamento,
Che se zà l' hæse fæto, me päæ’ tardi !
Hò intéyzo; atro no dî: te lezo drento.
82 Ma dimme ûn pö, perchè ti no t’ avardi
De kinâ zù in te questa valle affuza,
Dao scito cæo, duve pe turnâ ti ardì ? »
85 « Zà che de veyghe l' è a tò mente anscioza
Brevemente te diö » — lê a me responde —
« Perchè de vegnî kí no sun sdegnoza :
88 Da temme en solo quelle cöse inmunde
Che a’ gente quarche danno pœran fâ :
Pe e atre poi, no gh’ è da tiâ zù e grunde.
91 Mi sun fæta da Dio (sò gráçia) tâ
Che no m’ ofende o mâ’ chi ve fa ciânze
Ni a sciamma de 'sti ardoï me pœ strinâ.
94 Donna gentî gh’ è in Çê, a chi o cœ o ghe cianze
Pe quella oppoxiçión, duve te mando :
Tanto lasciù ai sò pê o rigô o se franze !
97 Questa, a Lûcía a parolla indiriççando,
«Bezœgno o l' ha de ti, zù, o tò fedele ».
A gh’ ha dito — « e de cœ te ô raccomando »
100 Lûçía, nemiga a quä se sæ crûdele,
Arçándose, da mi a cüre spedío
Duv’ ëo assettä cun l' antiga Rachele.
103 E a fa : « Biatrixe, laude vëa de Dio,
Ti no succüri chi t’ ha amòw zà tanto,
Ch’ o l' è, per ti, da’ vurgä scœa sciortïo ?
106 Ti no î senti i sœ lûi?... O dixincanto
Sò, ti ne ô veddi?... e a Mòrte chi gh'è infèsta
In sce' a scciûmmæa, da’ quà o Mâ' o no ha de vanto?
109 No gh'è mai stæta ao mundo gente lèsta
Pe fâ o sò pró, scansâ o sò danno ò ûn sciäto,
Comme mi, doppo d’ ûña tä recesta.
112 Zù sun kinä da o mæ stallo beäto,
Confiándome in to tò discurso onesto,
Chi ônóra ti e chi t’ ode, scì o l'é äto ! »